Rohinskí moslimovia utekajú pred prenasledovaním v Barme, ich lode krajiny otáčajú naspäť.Písala o pašeráctve moslimov thajskou vládou, hrozí jej väzenie — Rosalind Mathieson (@RosMathieson) May 14, 2015
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
KUALA LUMPUR, BRATISLAVA. Na lodi ich bolo asi 400. „Niektorí sú už mŕtvi, ale neviem koľkí, keďže nemám silu hýbať sa po palube,“ hovorí pre server Phuketwan 15-ročný Abdul Rahamad. Na mori sú už mesiac. Teraz im hrozí, že krajina, do ktorej prídu, ich odmietne a loď otočí naspäť.
Aj Abdul je členom komunity Rohingov, moslimskej menšiny žijúcej najmä v Barme.
Amnesty International ich označuje za „najviac prenasledovanú menšinu na svete“. Barma im odoprela občianstvo, mnohí žijú v getách či utečeneckých táboroch v susedných krajinách. Viacerí sa presúvajú po mori za lepším životom. Asi dvetisíc ich dorazilo k brehom Malajzie či Thajska.
Nie sú vítaní
Rohingovia
moslimská etnická skupina žijúca najmä v Barme,na svete je ich vyše 1,5 milióna,sú jednou z najprenasledovanejších menšín na svete,odmietajú im dať barmské občianstvo,tisíce utekajú do Thajska či do Malajzie na lodiach.
Vlády okolitých krajín však ďalších utečencov odmietajú a ich lode otáčajú naspäť na more. „Nie sú tu vítaní. Ak budeme v ich prijímaní pokračovať, státisíce ďalších prídu z Barmy a Bangladéša,“ povedal podľa CNN zástupca malajzijského ministra vnútra Wan Junaidi Jaafar.
Loď s asi 400 Rohingmi vo štvrtok zastavilo aj thajské námorníctvo. „Dali sme im ryžu, vodu, jedlo,“ povedal hovorca námorníctva podľa servera Phuketwan. Loď potom poslali späť na more. Podľa nepotvrdených správ mohla byť táto loď už predtým obrátená od malajzijského pobrežia.
Podľa denníka Guardian tak na mori zostáva uväznených asi 6000 ľudí, zväčša na preplnených a nestabilných drevených člnoch.
Výhodný biznis
Prevádzačstvo migrantov je pritom podobne ako na ceste z Afriky do Európy výhodným biznisom. Agentúra Reuters v minulosti informovala aj o zapojení thajských úradníkov do pašeráckej siete.
Utečenci, ktorým v Barme odopierajú právo na vzdelanie, voľný pohyb či vierovyznanie a ktorých prenasledujú najmä barmskí budhisti, platia za cestu do Malajzie asi 2000 eur. Často predajú pozemok, dobytok aj zlato. Zásah miestnej polície podľa agentúry AP však ešte viac vystrašil prevádzačov, ktorí tak nechávajú lode bez riadenia na mori.
Phil Robertson z ázijskej divízie Human Rights Watch obviňuje podľa agentúry AP Indonéziu, Thajsko aj Malajziu z „trojstrannej hry ľudského pingpongu“. „Keď tieto krajiny lodiam zakazujú pristáť, kam na svete sa má šesť až osemtisíc Rohingov či Bangladéšanov pobrať?“
#Indonesia towing them out, now #Malaysia says it'll send #Rohingya refugee boats back to sea. Where will they go? pic.twitter.com/DDMd35ji14
