V Estónsku tento týždeň vyvrcholili najväčšie manévre v histórii pobaltskej krajiny. Mínometná paľba sa ozývala oblasťou len pár kilometrov od hranice so susedným Ruskom.
Keď jedna z mínometných striel odpálených v opustenej oblasti Estónska len 150 kilometrov od hranice s Ruskom úspešne zasiahla svoj cieľ, lesom sa ozvala taká rana, že zo sedadla na chvíľu nadvihla aj ministra vnútra Svena Miksera.
Tesne nad hlavami prítomných hostí krátko na to preleteli nadzvukové poľské stíhačky. Nebyť veľkoplošnej obrazovky, na ktorej desiatky ľudí z provizórneho hľadiska sledovali dianie na bojisku, utorková scéna by pripomínala reálnu vojnu.
V skutočnosti išlo len o vojenské manévre. Najväčšie v histórii Estónska. Podľa náčelníka estónskej armády Riha Terrasa aj najväčšie, na akých sa „v tomto storočí“ zúčastnila Seveoatlantická aliancia (NATO).
Reakcia na Gruzínsko
Cvičenia SIIL 2015 dostali názov podľa estónskeho mytologického zvieraťa – ježka. Je síce malý, ale vie sa ubrániť takmer pred všetkými. Každý pichliač sa počíta. Tak znie hlavné motto manévrov, ktoré sa začali ešte 4. mája a vyvrcholili práve v utorok prehliadkou živej paľby.
Zapojilo sa do nich až 13-tisíc estónskych vojakov. Na pomery malej 1,3-miliónovej pobaltskej krajiny ide o obrovský počet. Asi polovicu z nich tvorili branci alebo Estónci, ktorí sú dnes záložníkmi po tom, ako ukončili brannú povinnosť Tú v Estónsku na rozdiel od iných štátov Európskej únie nikdy nezrušili. Tamojšia armáda je aj preto do veľkej miery postavená na mužoch v zálohe.
