Belehrad 10. januára (TASR) - Srbský premiér Zoran Djindjič vyvolal na Balkáne politickú búrku vyhlásením, že ak kosovskí Albánci budú naďalej trvať na nezávislosti, bude treba prehodnotiť aj iné hranice vo výbušnom regióne.
Djindjičove výroky - predzvesť toho, že v tomto roku možno očakávať zintenzívnenie diskusie o konečnom štatúte Kosova - vyvolali mimoriadne obavy hlavne v Bosne. Mnohí bosnianski Moslimovia totiž poznámky srbského premiéra považujú za spochybnenie teritoriálnej integrity ich krajiny.
Od pádu režimu Slobodana Miloševiča z októbra 2000 Srbsko urobilo výrazný pokrok pri normalizácii vzťahov so susedmi, nová kontroverzia však dokumentuje citlivosť teritoriálnych otázok na Balkáne, poznamenanom vojnami z minulej dekády.
Djindjič, citovaný nemeckým spravodajským týždenníkom Der Spiegel, navrhol, že Kosovo - oficiálne stále súčasťou Juhoslávie, ale od skončenia náletov NATO z júna 1999 pod správou OSN s nedoriešenou otázkou konečného štatútu - by sa mohlo stať federáciou jeho albánskej väčšiny a menšinových Srbov.
Ak sa však kosovskí Albánci nevzdajú snáh o nezávislosť, Djindjič pohrozil, že Belehrad bude požadovať novú daytonskú konferenciu - rokovania z roku 1995, ktoré ukončili tri a pol roka trvajúcu bosniansku vojnu a na základe ktorých Bosna, rozdelená na srbskú a moslimsko-chorvátsku časť, funguje - aj keď s veľkými problémami a odkázaná na asistenciu medzinárodného spoločenstva - dodnes.
"Potom bude treba opäť rozhodnúť o hraniciach v celom regióne," cituje Djindjiča Spiegel vo svojom prvom tohtoročnom čísle.
Pre bosnianskych Moslimov Djindjičove výroky obnovili spomienky na veľkosrbskú rétoriku a obavy z nových snáh o pričlenenie bosnianskej Srbskej republiky (RS) k Srbsku. Niektorí Srbi totiž tvrdia, že ak by bolo Kosovu umožnené získať nezávislosť, RS by mala mať možnosť odčleniť sa od Bosny a spojiť sa so Srbskom.
Bosnianske ministerstvo zahraničných vecí Djindjičove vyjadrenia odsúdilo prostredníctvom vyhlásenia, kriticky reagoval aj Sulejman Tihič, moslimský zástupca v trojčlennom prezídiu Bosny.
"Djindjičovo vyhlásenie je priamym útokom na suverenitu a integritu Bosny a Hercegoviny a je v protiklade so všetkými podpísanými dokumentmi a doterajšími spoločnými vyhláseniami juhoslovanských a bosnianskych predstaviteľov," povedal Tihič pre štvrtkové vydanie denníka Dnevni Avaz.
Djindjičova kancelária v snahe zmierniť vzniknuté napätie vydala v stredu komuniké, v ktorom uviedla, že daytonskú dohodu nemožno spochybňovať. Ako však dodala, ak nemožno spochybňovať územnú integritu Bosny, nemožno spochybňovať ani celistvosť Srbska.
"Srbská vláda rešpektuje daytonskú dohodu, ktorá Bosne a Hercegovine garantuje suverenitu, rovnaké záruky však ohľadne Kosova očakáva pre Srbsko," uvádza sa vo vyhlásení.
Djindjič argumentuje, že nezávislosť Kosova by povzbudila odštiepenecké snahy v iných častiach regiónu. Kosovskí Albánci a niektorí západní diplomati však tvrdia, že prípad Kosova nemožno prirovnávať s inými územiami, akými sú RS a Albáncami obývané časti Macedónska.
Kosovskoalbánski politickí lídri na Djindjičove výroky reagovali pokojne. Vyjadrili zvedavosť, či jeho reči o zmene hraníc možno chápať tak, že by bol ochotný akceptovať plnú nezávislosť Kosova, alebo si želá rozdelenie provincie na albánsky juh a sever, ktorý by pripadol Srbom. "Jeho posolstvo bolo veľmi nejasné," reagoval kosovský premiér Bajram Rexhepi. "Nešpecifikoval, aké hranice možno zmeniť."
Po, aspoň miernom, zhojení vojnových rán a vzhľadom na snahy Západu obmedziť svoju prítomnosť na Balkáne sa zdá, že medzinárodní aj miestni predstavitelia sú teraz pripravenejší otvoriť - minimálne na úrovni diskusie - tému štatútu Kosova, aj keď konečné rozhodnutie nemožno čakať v dohľadnom čase.
