Kanada si udržiavala prvenstvo v tomto rebríčku celých šesť rokov. V tohtoročnom Indexe ľudského rozvoja (Human Development Index) však klesla na tretie miesto predbehla ju aj Austrália. Po Kanade nasleduje Švédsko, Belgicko, Spojené štáty, Island, Holandsko, Japonsko a Fínsko.
Medzi určujúcimi faktormi, podľa ktorých sa posudzovalo prostredie vhodné pre rozvoj ľudí, boli: priemerná dĺžka života obyvateľstva, návštevnosť škôl, gramotnosť dospelých a príjem na osobu. Bohatý človek ešte nemusí mať všetky vhodné podmienky na rozvoj a obohatenie svojej osobnosti, poznamenáva UNDP.
Spojené štáty klesli z minuloročného tretieho miesta na šieste. V USA je síce najvyšší príjem na jedného obyvateľa, avšak vzdelanosť Američanov zostáva na 12. mieste a v priemernej dĺžka života obyvatelia USA zastávajú až 24. priečku. V priemernej dĺžke života Spojené štáty predbehli napr. Japonsko, Španielsko, Grécko a Cyprus.
Nóri sa v priemere dožívajú 89 rokov, školu navštevuje 97 percent obyvateľstva, priemerný príjem na hlavu je 28.433 dolárov, hrubý domáci produkt (HDP) má index 0,98. Hodnota výsledného indexu dosahuje 0,939, čo Nórsku prisúdilo prvenstvo v rebríčku zostavenom z vyše 160 krajín. Minulý rok bolo Nórsko na druhom mieste.
Austrálsky výsledný index je 0,936, rovnakú hodnotu má aj index Kanady, Švédska a Belgicka. Austrália však dosahuje lepšie výsledky v priemernej dĺžke života obyvateľstva.
Medzi krajinami na posledných desiatich miestach rebríčka sú Mali, Stredoafrická republika, Čad, Guinea-Bissau, Etiópia, Burkina, Burundi, Niger a na poslednom mieste sa umiestnilo Sierra Leone.
Aj v druhej najúspešnejšej desiatke krajín figurujú ďalšie - väčšinou západné - štáty: Švajčiarsko, Luxembursko, Francúzsko, Británia, Dánsko, Rakúsko, Nemecko, Írsko, Nový Zéland, Taliansko, Španielsko, Izrael a Grécko.
Správa UNDP na rok 2001 sa zaoberá aj ďalšími aspektmi spoločnosti ako pokrok v modernej technológii, zdravie, potravinami geneticky modifikovaných organizmov, chudobou a "odlivom mozgov" z rozvojových krajín. V správe sa píše, že rozvinuté krajiny sa otvorili pre profesionálov z rozvojových krajín, na čo "dopláca ich vlasť". Víza do USA napríklad ročne získa asi 100.000 väčšinou computerových expertov z Indie. India tak pre emigráciu prichádza ročne o dve miliardy dolárov.
O chudobe správa píše v súvislosti s 93 krajinami. Geneticky upravené potraviny by mohli byť východiskom práve pre rozvojové krajiny, navrhuje UNDP. Vďaka novým technológiám by bolo možné vyšľachtiť odolné rastliny, čo by pomohlo zníženiu podvýživy u 800 miliónov ľudí na celom svete.
