Bratislava 9. januára (TASR) - Nedožité deväťdesiatiny bývalého československého prezidenta a generálneho tajomníka ÚV KSČ Gustáva Husáka si dnes prišlo k jeho hrobu v bratislavskej Dúbravke pripomenúť spolu s vedením Komunistickej strany Slovenska niekoľko desiatok prevažne starších ľudí.
"Je len málo takých ľudí, na ktorých si treba spomínať s toľkou láskou a úctou ako na bývalého prezidenta, súdruha Husáka," poznamenal pred prítomnými podpredseda Poslaneckej snemovne českého Parlamentu Vojtěch Filip (KSČM) po tom, ako položil spolu so šéfom slovenských komunistov Jozefom Ševcom k Husákovmu hrobu veniec. Následne si zhromaždenie uctilo pamiatku exprezidenta symbolickou minútou ticha a na záver zaspievalo Internacionálu.
Po pietnej spomienke sa zhromaždení presunuli do Kultúrneho domu Dúbravka, kde spomienkové zhromaždenie pokračuje. Pritom diskutovali o Husákovej úlohe v povojnových dejinách Československa a o návrhu na vypísanie referenda o vstupe SR do NATO.
Bývalý generálny tajomník ÚV KSČ a jediný Slovák vo funkcii československého prezidenta Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 v Bratislave. Vďaka svojej často kontroverznej politike je dodnes predmetom záujmu historikov moderných slovenských, resp. československých dejín. V období 2. svetovej vojny bol členom 5. ilegálneho vedenia KSS. Počas Slovenského národného povstania navrhoval, aby sa problémy Slovenska vyriešili začlenením do zväzku národov ZSSR. Neskôr sa tejto myšlienky vzdal a v období kreovania československej vlády a Košického vládneho programu zastával stanovisko, aby vstúpilo do zväzku s Čechmi pri zachovaní značnej autonómie.
Husákovi sa pripisuje, že po víťazstve Demokratickej strany na Slovensku vo voľbách v roku 1946 bol na jeseň 1947 hlavným režisérom "generálky na február", keď komunisti organizovali politické provokácie proti demokratom s cieľom prevziať vládu v krajine. Po februári 1948 sa však sám stal obeťou komunistického režimu.
Spolu s Vladimírom Clementisom a Lacom Novomeským bol na jar roku 1950 obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a odvolaný z funkcie predsedu Zboru povereníkov. Vo februári nasledujúceho roku ho zatkli a vo vykonštruovanom súdnom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami ho v apríli 1954 odsúdili na doživotie.
Po zmene pomerov Husáka v roku 1960 prepustili z väzenia a o tri roky nato občiansky aj politicky rehabilitovali. Husák sa vrátil do aktívnej politiky a v 60. rokoch sa stal jednou z hlavných osobností reformného prúdu. Patril medzi iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní Československej republiky. V auguste 1968 však znovu "otočil", na moskovských rokovaniach začal vystupovať ako Brežnevov človek a v nasledujúcich rokoch bol spoľahlivým normalizátorom pomerov v ČSSR. Husák sa dostal do čela KSČ, v máji 1975 ho Federálne zhromaždenie zvolilo za prezidenta republiky. Na túto funkciu abdikoval až po novembri 1989, bezprostredne po vymenovaní "vlády národného porozumenia" Mariána Čalfu. Husák zomrel vo veku 78 rokov 18. novembra 1991 v Bratislave. V máji 1994 sa KSS dištancovala od rozhodnutia 18. mimoriadneho zjazdu KSČ a následného zjazdu KSS o vylúčení bývalých funkcionárov strany a Husáka in memoriam prijala do svojich radov.
