Paríž 9. januára (TASR) Vyše tri štvrtiny obyvateľov Francúzska, bez ohľadu na to, či sú sympatizantmi pravice alebo ľavice, sa vyslovili proti vojenskej intervencii v Iraku. Vyplýva to prieskumu verejnej mienky, ktorý pre denník Le Figaro urobil Ústav IPSOS.
Ako pre denník povedal predstaviteľ ústavu Jean-Francois Doridot, názor Francúzov sa môže zmeniť, všetko však závisí od vývoja udalostí a celkového kontextu situácie.
Krátko pred prvou vojnou v Perzskom zálive, podľa vtedajšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonal Ústav CSA 8. januára 1991, si 79 percent Francúzov myslelo, že neexistuje nijaká príčina, prečo by mali ísť zomierať za Kuvajt. Po začatí vojny ústav znova urobil prieskum a zistilo sa, že obyvatelia zmenili názor: 67 percent Francúzov, uchvátených vojenskou technikou a prevahou spojencov, schválilo vojnu proti Iraku. Po začatí intervencie v roku 1991 sa mienka verejnosti zmenila, podčiarkol Doridot. Možno preto prezident Jacques Chirac v tomto čase pripravuje verejnosť, dodal. Z prieskumu je zaujímavý jeden fakt: hoci predseda Národného frontu Jean-Marie Le Pen neskrýva sympatie k irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi, členovia jeho strany sa v prieskume prejavili ako najviac bojachtiví.
Po prezidentovi Chiracovi aj ministerka obrany Michele Alliot-Marieová v stredu znova zdôraznila, že vojna je posledná krajnosť na urovnanie irackej krízy. Pre nás je vojna stále najhoršie riešenie irackej krízy, zdôraznila. Treba vyskúšať všetky ostatné možnosti, vojna musí ostať až ako najkrajnejší spôsob. Le Figaro vyzdvihol z ministerkinho vyjadrenia tú časť, kde podčiarkla: všetko sa musí uskutočniť v rámci medzinárodnej legality, to znamená v rámci Bezpečnostnej rady OSN.
