Londýn 8. januára (TASR) - Vojenský tlak na Irak sa stupňuje. K Spojeným štátom americkým, ktoré čoraz intenzívnejšie koncentrujú svoju vojenskú silu v Perzskom zálive, pripravené udrieť proti režimu prezidenta Saddáma Husajna, sa vojensky pridala už aj Veľká Británia. Ďalšie krajiny sú pripravené do prípadnej vojny vstúpiť po ich boku, iné vojenský zásah odmietajú.
USA sa od začiatku vyhrážajú vojenským úderom, ak Irak okamžite nezlikviduje zbrane hromadného ničenia v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady (BR) OSN. V týchto dňoch už tiahnu do Perzského zálivu desaťtisíce amerických bojových jednotiek a do konca februára by sa mala vojenská sila USA v tejto oblasti zvýšiť na 200.000 vojakov. Do regiónu sa začali presúvať aj vojenskí plánovači amerického Ústredného velenia. Ich cieľom je kľúčová veliaca základňa as-Sajlíja v Katare, odkiaľ by mohli riadiť pozemný, námorný i vzdušný útok proti Iraku.
IRAK opakovane tvrdí, že nedisponuje zakázanými zbraňami a nepracuje na programoch vývoja zbraní hromadného ničenia. Po štyroch rokoch Bagdad opätovne vpustil na svoje územie zbrojných inšpektorov OSN, ktorí na základe tvrdšej rezolúcie BR OSN obnovili kontrolnú činnosť v irackých zariadeniach. V utorok inšpektori po prvý raz od svojho návratu použili pri pátraní po zakázaných zbraniach aj vrtuľníky. Dosiaľ pracovali len na zemi. Iracký prezident pred niekoľkými dňami obvinil inšpektorov OSN, že v jeho krajine vykonávajú špionážne aktivity.
VEĽKÁ BRITÁNIA je najväčším spojencom USA v úsilí o vojenský zásah. Vláda premiéra Tonyho Blaira sa síce vyjadrila, že by uprednostnila prijatie rezolúcie OSN, ktorá by odobrila použitie vojenskej sily v Iraku, podporí však Spojené štáty aj v prípade, že sa im súhlas OSN získať nepodarí. Británia už nariadila vyslať do Perzského zálivu flotilu vojnových lodí, vrátane troch torpédoborcov a lietadlovej lode, a 3000 vojakov kráľovskej námornej pechoty. Pre prípad otvorenej vojny s Irakom je zmobilizovaných aj 1500 záložníkov a toto číslo sa pravdepodobne ešte zvýši.
FRANCÚZSKO, ktoré dosiaľ odolávalo tvrdej línii Washingtonu a nesúhlasilo s jednostranným americkým úderom bez súhlasu OSN, v utorok zjavne zmenilo svoj postoj a vyslalo zatiaľ najjasnejší signál v prospech účasti na útoku. Prezident Jacques Chirac vyzval vojakov francúzskej armády, aby boli pripravení na "akúkoľvek eventualitu" a rátali s nasadením na "možných nových frontoch." Tým naznačil, že pri prípadnom útoku na Bagdad možno s Parížom rátať.
NEMECKO si zachováva svoj odmietavý postoj a spolkový kancelár Gerhard Schröder si neochvejne stojí za tým, že jeho krajina do vojny s Irakom nepôjde. Berlín je proti americkej akcii proti Bagdadu a nesúhlasí s vojenským riešením krízy, neposkytne preto v prípadnej vojne ani žiadnych nemeckých vojakov. Schröder však súhlasil s tým, aby USA využívali svoje základne na nemeckom území. Americké lietadlá tiež môžu prelietavať nad jeho územím.
TURECKO - priamy sused Iraku a kľúčová strategická krajina - v utorok oznámilo, že otvára svoj vzdušný priestor prieskumným misiám nad Irakom. Hneď nato, ako dala Ankara zelenú, vzlietli z nemeckých základní dve lietadlá U-2 na prieskumnú misiu nad Irakom, oznámila súkromná televízna stanica NTV. Turecko zatiaľ nedovolilo použiť svoje územie ani letecké základne, podľa vysokopostaveného zdroja tajných služieb v Ankare však krajina zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť v severnom Iraku.
TALIANSKO je v prípade vojny v Iraku pripravené poskytnúť svoj vzdušný priestor i vojenské základne. Toto rozhodnutie, ktoré zatiaľ oznámil len minister obrany Antonio Martino, je však podmienené súhlasom parlamentu.
ŠPANIELSKO opakovane vyhlásilo, že podporí americký zásah proti Iraku. Neuviedlo však, či je pre Madrid dôležitý aj súhlas OSN, alebo či by vojnu podporilo aj bez neho.
POĽSKO ako jeden z najnovších členov NATO sa vyjadrilo, že by mohlo poskytnúť symbolické jednotky, žiadne bližšie podrobnosti jeho prípadnej pomoci však nie sú známe.
KANADA je ochotná pripojiť sa k vojne v Iraku len pod podmienkou, že takýto zásah bude mať plný mandát OSN. Podobné stanovisko zastáva aj NÓRSKO.
Všetky krajiny BLÍZKEHO VÝCHODU, ktoré počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 stáli po boku Washingtonu - Saudská Arábia, Katar, Bahrajn, Omán, Spojené arabské emiráty, Egypt a Sýria - zhodne trvajú na tom, aby použitie sily v Iraku podliehalo súhlasu OSN.
SAUDSKÁ ARÁBIA formálne zastáva stanovisko, že nepodporí americkú vojnu proti Iraku, ak OSN nepredloží dôkazy, že Bagdad disponuje zbraňami hromadného ničenia. Krajina vraj nebude konať na základe žiadosti USA a Veľkej Británie o účasť na vojenskom zásahu, ale počká si na výsledky zbrojných inšpekcií OSN priamo z terénu. Washington je však presvedčený, že aj napriek formálnemu zdráhavému postoju Rijádu má jeho tichý súhlas. Podľa tvrdenia Pentagónu ho Saudská Arábia súkromne ubezpečila, že americkí vojaci môžu využívať jej vojenské základne na podporné letecké misie.
KATAR povolil USA rozšíriť svoju potenciálnu kontrolno-veliteľskú základňu na svojom území. Na nedávnom vojenskom cvičení v Katare jednotky USA navyše simulovali vojnu v Iraku. Okrem Kataru a saudskoarabského kráľovstva majú USA vojenské základne aj v neďalekom Bahrajne a Kuvajte.
AUSTRÁLIA nevylučuje, že by do Iraku mohla vyslať svojich vojakov, dokonca aj bez súhlasu OSN. Vláda v Canberre už nariadila svojim ozbrojeným silám, aby sa začali pripravovať na eventuálne nasadenie.
MALAJZIA - jeden z najtvrdších oponentov možnej vojny v Iraku spomedzi krajín juhovýchodnej Ázie - súhlasí s požiadavkou, že Bagdad musí zlikvidovať akékoľvek zbrane hromadného ničenia v súlade s rezolúciami BR OSN. Malajzia, kľúčový spojenec USA v medzinárodnom boji proti terorizmu, opakovane varovala, že americká invázia do Iraku by mohla ešte viac podnietiť protizápadné nálady medzi moslimami a prispieť k ďalším teroristickým útokom.
Podobného názoru je aj INDONÉZIA, najľudnatejšia moslimská krajina na svete. Podľa dnešného vyjadrenia ministra zahraničných vecí Hassana Wirajudu podporuje Jakarta "každé úsilie na odstránenie zbraní hromadného ničenia prostredníctvom BR OSN". Zvrhnutie irackého prezidenta Saddáma Husajna a následná zmena režimu v Iraku by sa však podľa Jakarty "veľmi ťažko akceptovala". Indonézia má obavy, že americký útok na Irak by mohol roznietiť vášne medzi jej moslimským obyvateľstvom (ktorého je 210 miliónov) a vyvolať rozsiahle pouličné protesty proti USA a Západu. Šéf diplomacie zopakoval, že Jakarta je proti jednostrannému vojenskému zásahu proti Iraku.
