MNÍCHOV. Mala Ukrajina v čase bojov na východe Ukrajiny a po zostrelení jej dopravného lietadla vo výške 6000 metrov uzavrieť medzinárodný koridor nad oblasťou využívaný renomovanými leteckými spoločnosťami? Aj túto otázku si položil nemecký mienkotvorný denník Süddeutsche Zeitung v rozsiahlom analytickom materiáli o možnom pozadí vlaňajšej havárie malajzijského dopravného lietadla na východe Ukrajiny.
Nemecký denník sa podrobne venuje jednotlivým špekuláciám o možných príčinách havárie stroja, ktorú neprežil nikto z takmer 300 ľudí na palube.
Suchoj nedokáže páliť, aby aj sám nehavaroval
Autori pripomínajú, že tézu o zostrelení lietadla ukrajinským bojovým letadlom typu SU-25, a nie raketovým systémom protivzdušnej obrany Buk, šírili v prvej fáze vyšetrovania ruské médiá, ale napríklad aj tamojšia zväzová organizácia inžinierov.
Autori analýzy v nemeckom denníku však tvrdia, že seriózne za tento variant nehovorí nič a dodávajú, že stopy na troskách lietadla typu Boeing 777 by pri využití rakety vzduch-vzduch odpálenej z lietadla boli menej početné a vyzerali by úplne inak.
Proti tejto teórii sa vyslovil aj šéfkonštruktér spomínaného bojového lietadla Vladimir Babalk a niekdajší zamestnanec výrobcu Vadim Lukaševič v rozhovore pre Západonemecký a Severonemecký rozhlas, ako aj spomínaný denník. Podľa ich názoru nedokáže stroj typu SU-25 páliť vo výške 10.000 metrov bez toho, aby aj sám nehavaroval.
Analýza upozorňuje aj na informácie o údajnom mieste vypálenia rakety zem-vzduch. Mnohé, vrátane výpovedí miestnych obyvateľov, ale aj dostupných videozáznamov a satelitných záberov naznačujú, že ním mohlo byť pole južne od mesta Snižne.
Rusi zrejme zamenili termíny
Na margo výpovede ukrajinského bojového pilota Vladyslava Vološyna, o ktorej informovali ruské médiá s tým, že to bol práve on, kto omylom zostrelil ukrajinské bojové lietadlo, autori píšu, že pilot síce potvrdil vlastné slová o tom, že istý stroj bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, avšak nie v inkriminovaný deň - 17. júla, ale o šesť dní neskôr 23. júla.
Nemecká analýza preto predpokladá, že ruské médiá tieto termíny zamenili. Autori zdôrazňujú, že by bolo neseriózne nevyčkať na závery dvoch tímov, ktoré kauzu vyšetrujú.
Jeden z nich tvoria experti na letecké nehody z Malajzie, ako aj Holandska, ktorého občania tvorili väčšinu obetí, Austrálie, Ruska, Ukrajiny, USA a Británie. Tento tím nesmie prezentovať žiadneho vinníka, skôr závery, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu bezpečnosti leteckej dopravy.
Ďalšia skupina, ktorú vedie holandský prokurátor Fred Westerbeke a ktorú tvoria vyšetrovatelia z piatich krajín, by mala nájsť vinníkov tragédie. Zdá sa však problematické, že by vlády zainteresovaných krajín mohli na základe dohody o utajení zabrániť zverejneniu istých detailov.
Tragédia letu MH17
Z kruhov vyšetrovateľov preniklo na verejnosť, že za najpravdepodobnejší scenár považuje zostrelenie stroja raketovým systémom Buk. Aktuálne hľadajú svedkov pre podozrivý presun raketových systémov na východe Ukrajiny, uzatvára SZ.
Boeing 777 malajzijských aerolínií smerujúci z Amsterdamu do Kuala Lumpuru sa zrútil 17. júla 2014 na východe Ukrajiny. V jeho troskách prišlo o život všetkých 298 ľudí na palube, vrátane 195 občanov Holandského kráľovstva.
Spolková spravodajská služba sa už vlani v októbri prostredníctvom svojho šéfa Gerharda Schindlera na parlamentnej pôde vyjadrila, že disponuje jednoznačnými dôkazmi o zostrelení stroja proruskými separatistami s využitím odcudzeného raketového systému Buk.
