Tel Aviv 9. júla (TASR) - Palestínsky prezident Jásir Arafat nemá záujem o mier v regióne a nemá ani v úmysle vzdať sa plánu na postupné zničenie Izraela, vyhlásil dnes bývalý izraelský premiér Ehud Barak. V najvýznamnejšom prejave od svojej volebnej porážky začiatkom tohto roku dnes Barak v Tel Avive obvinil palestínskeho predáka zo súčasného krvavého konflikt medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
"Intifáda (povstanie) 2000 začala preto, že sa Jásir Arafat rozhodol pre násilie," povedal Barak na zhromaždení na univerzite v Tel Avive. Arafata opísal ako "skúseného, úskočného a veľmi bystrého" lídra, ktorý je schopný "riskovať ľudské straty", vrátane životov palestínskych detí.
Barak, ktorý prehral premiérske voľby vo februári tohto roku povedal, že vyjednávanie medzi jeho vládou a Arafatom dospelo k "momentu pravdy". Arafat podľa neho pochopil, že už ďalej nemôže ohlupovať Izrael vágnymi anglickými frázami o mierových úmysloch a na druhej strane v arabčine podnecovať nádeje na etapovitú likvidáciu Izraela, povedal Barak.
Arafatove naliehanie, že palestínski vojnoví utečenci a ich potomkovia - štyri milióny ľudí - majú právo na návrat do Izraela sa stalo priepasťou, ktorú nebolo možné počas rokovaní preklenúť.
Na summite sprostredkovanom USA v Camp Davide pred rokom a potom aj na januárových rokovaniach bol Arafat vyzvaný, aby sa vzdal myšlienky na návrat všetkých utečencov výmenou za palestínsky štát v pásme Gazy a na takmer celom teritóriu západného brehu Jordánu a spoločnej správy Jeruzalema.
Ale Arafat odmietol v tejto problematike postúpiť ďalej čo i len o krok. Barak vyhlásil, že prepuknutie násilia bolo "najväčším zlyhaním vedenia (palestínskeho) od roku 1993", kedy Arafatova Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) podpísala s Izraelom Dohodu z Osla.
Palestínčania však argumentovali tým, že Barak nie je ochotný ani minimálne vyjsť v ústrety ich požiadavkám. Navyše ho obvinili z neschopnosti realizovať literu predchádzajúcich dohôd, podpísaných medzi Izraelom a Palestínčanmi, čo nahlodalo vzájomnú dôveru medzi obidvoma stranami.
Napriek tomu však Barak varoval svojho nástupcu - súčasného izraelského premiéra Ariela Šarona - pred vojenskými operáciami, namierenými na zničenie palestínskej samosprávy, ktoré sa zatiaľ objavujú iba v súkromných prejavoch niektorých izraelských politikov.
Široká vojenská operácia by podľa Baraka mala byť iba tým "najkrajnejším riešením". Akákoľvek "ukvapená akcia" by mohla vyústiť do medzinárodnej intervencie a vytvorenia podmienok, ktoré by neboli pre Izrael priaznivé.
