WASHINGTON. Obyvateľov ôsmich členských krajín Arktickej rady - Kanady, USA, Islandu, Dánska, Nórska, Švédska, Fínska a Ruska - čoraz viac znepokojuje možnosť vojenského konfliktu v Arktíde. V spolupráci s Ruskom však chcú ľudia vo zvyšných arktických krajinách napriek napätiu okolo Ukrajiny pokračovať.
Ukázali to dnes zverejnené výsledky prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 10.000 obyvateľov z ôsmich arktických krajín.
USA idú predsedať
Prieskum sa uskutočnil pred zasadnutím Arktickej rady v piatok a v sobotu v Iqaluite na kanadskom ďalekom severe, kde Spojené štáty reprezentované ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym prevezmú od Kanady na ďalšie dva roky predsedníctvo rady.
Väčšina opýtaných v Rusku (50 percent), na Islande (58 percent) a vo Fínsku (51 percent) mala pocit, že hrozba vojenského konfliktu v regióne sa za uplynulý rok zvýšila. Rovnaký pocit v menšom rozsahu - od 24 do 36 percent - mali aj respondenti v USA, Kanade, Nórsku, Švédsku a Dánsku.
Iba malá časť opýtaných si myslela, že by sa Rusko malo "vo svetle nedávneho vývoja na Ukrajine" stiahnuť z medzinárodnej spolupráce ako je Arktická rada, informovala agentúra DPA.
V samotnom Rusku sa iba päť percent opýtaných vyjadrilo, že by Moskva mala z Arktickej rady odísť.
Spolupráca má pokračovať
Spolupráca s Ruskom v Arktickej rade vo všeobecnosti pokračovala napriek západným sankciám uvaleným na Rusko. Jedinou výnimkou bola neúčasť kanadských predstaviteľov na niektorých minuloročných zasadnutiach rady v Moskve na protest proti udalostiam na Ukrajine, uviedla agentúra Reuters.
Arktická rada podporuje spoluprácu v oblasti životného prostredia, v prieskumných a záchranných operáciách a pomoci pôvodnému domorodému obyvateľstvu. V súvislosti s topením sa ľadu v dôsledku klimatickej zmeny sa Arktída otvára lodnej doprave, ale tiež ťažbe ropy či plynu, dodala agentúra Reuters.
Prieskum si objednali kanadský Munkov-Gordonov program arktickej bezpečnosti a aljašský Inštitút severu.
