SME

Erdogan brzdí cestu Turecka do Únie (analýza)

Erdogan brzdí cestu Turecka do Únie (analýza)

Prezident hovorí, že by krajina mohla byť členom už v roku 2023. Práve jeho praktiky ju môžu zastaviť.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/vydania/20150422/photo2/sm-0422-009f-erdogan.rw_s900.jpg" author="" longread-pos="full"]Erdogan sníva o prezidentskej republike. FOTO - TASR/AP [/content]

[content type="longread-pos" pos="full"]

Turecko sa ekonomicky približuje k Európe, no snaha prezidenta získať čoraz viac moci mu môže rokovania skomplikovať.

[/content]

[content type="longread-pos" pos="left"]TEXT:
Z Ankary od
nášho redaktora
Matúša Krčmárika

[/content]

Tento týždeň si Turecko pripomenie sté výročie bitky pri Gallipole. Vtedy pomerne neznámy generál Mustafa Kemal porazil britské loďstvo a symbolicky tak zaručil, že Turecko sa len tak nerozpadne a ostane bojovať až do konca prvej svetovej vojny. Najmä vďaka tomu si udržalo aspoň Anatóliu.

O osem rokov neskôr už Kemal, ktorý sa nechal označovať Atatürk, otec Turkov, zakladal republiku s demokratickými inštitúciami a zbavenú náboženského charakteru. Zrodilo sa nové, modernejšie Turecko.

Toto smerovanie sa definitívne potvrdí o sto rokov neskôr, keď sa odohrá ďalší míľnik moderných tureckých dejín. Turecko vstúpi do Európskej únie a definitívne tým ukáže, že patrí k Západu.

Takto si to predstavuje súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan. No je to reálne? Má na to Turecko a je Európa vôbec ochotná medzi seba pribrať túto 78-miliónovú krajinu?

Už viac než polstoročie

Turecko
  • Má asi 78 miliónov obyvateľov.
  • HDP na obyvateľa dosahuje 19,5 tisíca dolárov, Slovensko má asi 28-­tisíc.
  • Základ hospodárstva tvorí textilný, strojársky priemysel a poľnohospodárstvo.

Turecká ambícia vstúpiť do Európskej únie, kde by sa krajina stretla s väčšinou svojich spojencov zo Severoatlantickej aliancie, nie je nová, prvýkrát o tom Ankara začala hovoriť v roku 1959. O štyri roky neskôr podpísala prvé dohody, už dvadsať rokov má s úniou colnú úniu, teda prakticky voľný obchod.

Turecko je oficiálne kandidátskou krajinou od roku 1999, dostáva pomoc od Únie, no k členstvu má stále veľmi ďaleko. Aj keby splnilo všetky podmienky, ostáva jedna problémová otázka, a to sú citlivé vzťahy s Cyprom, presnejšie s jeho gréckou časťou.

Cyperčania blokujú otvorenie šiestich kapitol prístupových rokovaní, bez ich odobrenia sa Turecko členom Únie nestane zrejme nikdy.

Z ekonomického hľadiska sa Turecku darí, ťaží najmä z colnej únie s Úniou, ktorá je jeho najväčším obchodným partnerom. Ekonomika rastie, v najbližších rokoch ju majú podporiť megalomanské stavebné projekty – rýchlodráhu medzi Ankarou a Istanbulom otvorili minulý rok, nasledovať má tretí most cez prieliv Bospor v Istanbule a v tomto meste chce vláda vybudovať aj nové letisko, vôbec najväčšie na svete.

Istanbul – ak by sme zarátali aj jeho ázijskú časť, je to najväčšie mesto v Európe – je pritom už teraz jedným z kľúčových tranzitných bodov medzi Áziou, Európou a Afrikou. Takto by jeho význam ešte vzrástol.

Mať na svojej strane Turecko pritom bude v najbližších rokoch dôležité aj z energetického hľadiska. Cez Turecko bude prechádzať plynovod z Azerbajdžanu do Európy, presmerovať tranzit z Ukrajiny na turecké územie sa chystá aj Rusko.

Európska únia pomáha v rámci Nástroja predvstupovej pomoci (IPA), v rokoch 2014 až 2020 vyhradila pre pomoc Turecku 4,4 miliardy eur. Únia v Turecku pomáha deťom na okraji spoločnosti, mladým podnikateľom pri realizácii ich nápadov, vybudovala tu aj moderné laboratórium na kontrolu bezpečnosti potravín.

Členské štáty do Turecka vysielajú odborníkov, ktorí Turkom pomôžu pri implementovaní európskych pravidiel a modernizácii krajiny. Únia pozýva do krajiny aj európskych novinárov a ukazuje im posun Turecka.

Turecko chce vstúpiť do Európskej únie, praje si to väčšina obyvateľov a hovorí to aj oficiálna vládna komunikácia. Prieskumy však hovoria aj to, že až 70 percent Turkov neverí, že ich Európa niekedy medzi seba prijme.

V podobnom duchu sa vyjadrujú aj politici, no nikdy nie verejne. Hovoria, že Európa má na nich dvojitý meter. Kritizujú ich za to, že nezasiahli, keď Islamský štát obliehal mesto Kobane hneď za sýrskou hranicou, no nikto poriadne neocenil, že Turecko sa samo postaralo o 1,7 milióna utečencov pred konfliktom. Otvorilo im svoje územie, dalo im možnosť pracovať a deťom navštevovať turecké školy.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Polícia obvinila poslanca ĽSNS, opozícia ju kritizuje

Stanislava Mizíka, ktorý kádroval vyznamenaných, polícia odviedla počas rokovania parlamentného výboru.

Poslanec Stanislav Mizík je obvinený z extrémistických trestných činov.

Kňažko: Usadilo sa tu klamstvo a zakráda sa k nám aj strach

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne.

Milan Kňažko

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.

Predseda parlamentu Andrej Danko z SNS.

SME Naživo: Rusko, aké by Slováci chceli, nikdy neexistovalo Foto

V diskusii SME diskutovali odborníci o propagande.

Diskusia SME naživo.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop