Washington 7. januára (TASR) - Podľa všetkého neodvratný útok USA na Irak bude hrozbou nielen pre tamojšie civilné obyvateľstvo, ale aj pre veľkolepé kultúrne dedičstvo regiónu.
Na území dnešného Iraku sa kedysi rozkladala medzi riekami Eufrat a Tigris Mezopotámia, kde vznikli najstaršie civilizácie Prednej Ázie. Sumeri tu vynašli koleso a vymysleli svoje klinové písmo. Táto oblasť bola neskôr centrom židovských, kresťanských a moslimských dejín.
V Iraku sa nachádza podľa odhadu archeológov asi 10.000 historických miest. Mnohé nie sú dodnes preskúmané. Niektoré kultúrne pamiatky vznikli v piatom tisícročí pred naším letopočtom, napríklad Ur, považovaný za najstaršie mesto na svete.
Aby sa dalo toto kultúrne dedičstvo v prípade vojny ochrániť, poverila americká vláda desiatky vedcov vypracovaním máp historických lokalít niekdajšej Mezopotámie. Tá bola osídlenými miestami doslova posiata. Babylončania, Chaldejci, Sumeri a Semiti sa striedali vo vláde nad regiónom a vytvárali väčšinou krátko trvajúce ríše obdivuhodného rozsahu.
Ruiny ich historických miest ako Ur, Babylon, Kiš, Larsa, Ninive a Nippur sa vďaka suchému podnebiu zachovali až dodnes v prekvapujúco dobrom stave. Keď tu začnú padať bomby, pôjde nielen o "dedičstvo malého národa, ale aj o dedičstvo veľkej časti moderného sveta, vrátane USA", varujú odborníci ako Ashton Hawkins, predseda americkej Rady pre kultúrnu politiku, a Maxwell Anderson, šéf Spolku riaditeľov múzeí umenia.
Americká vláda preto vytvorila na jeseň minulého roku komisiu expertov z orientalistov a archeológov, ktorá má zostaviť zoznam kultúrnych pokladov v Iraku. Podľa odborníka na islam Charlesa Butterwortha z Marylandskej univerzity nechce byť vláda porovnávaná s afganským hnutím Taliban, ktoré v roku 2001 dalo zničiť známe sochy Buddhu v Bamijáne.
Butterworth je na čele komisie od začiatku novembra spolu s profesorom archeológie MacGuireom Gibsonom z Chicagskej univerzity. Na inventarizácii kultúrnych pamiatok v Iraku pracuje medzičasom asi 40 vedcov, ktorí porovnávajú mapy starej Mezopotámie s dnešnými podkladmi a opierajú sa o archeologický výskum. Ich prácu sťažuje skutočnosť, že iracké vedecké zdroje sú často nepresné alebo dokonca nesprávne.
Mnohí vedci sú skeptickí, či sa dá kultúrne dedičstvo v Iraku chrániť. Existujú síce zbrane ako tzv. inteligentné bomby, ale táto technika funguje iba vtedy, keď existujú presné mapy cieľov, ktoré nemajú byť zasiahnuté.
Američania však majú vo svojich vlastných dejinách pozitívny príklad, ako sa k tejto úlohe postaviť - bývalého prezidenta Dwighta D. Eisenhowera. Počas druhej svetovej vojny vyzval svojich vojakov pred vylodením spojencov v Normandii v roku 1944, aby neničili kultúrne pamiatky, pretože sú "symbolom sveta, za ktorý bojujeme."
