HAAG. Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin v piatok vyhlásil, že Ukrajina chce, aby Medzinárodný trestný súd (ICC) prešetril všetky podozrenia zo spáchania vojnových zločinov na Krymskom polostrove a na východe Ukrajiny, kde sa už rok odohrávajú ozbrojené zrážky medzi vládnymi silami a proruskými separatistami.
Ukrajina sa už na ICC obrátila so žiadosťou o preskúmanie zločinov spáchaných na ukrajinskom území od 21. novembra 2013 do 22. februára 2014, keď sa v krajine odohrávali protivládne nepokoje, ktoré vyústili do pádu vlády proruského prezidenta Viktora Janukovyča.
Išlo vtedy o podozrenia, že predstavitelia vlády nariadili paľbu do demonštrantov, pričom v uliciach Kyjeva zahynulo vyše 100 ľudí.
Zločin proti ľudskosti Klimkin v piatok v interview pre agentúru Reuters pred stretnutím s vedením a prokurátorom ICC podotkol, že Ukrajina je optimistická ohľadom zapojenia ICC do vyšetrovania udalostí na východe krajiny a na Kryme.
ICC sa podľa Klimkina bude zaoberať všetkými prípadmi, na ktoré má mandát, vrátane zločinov proti ľudskosti.
Ako príklad zločinu proti ľudskosti uviedol útok separatistov na strategický prístav Mariupoľ z januára tohto roku, pri ktorom zahynulo 30 ľudí a ďalších sto bolo ťažko zranených.
Minister je presvedčený, že ak "sú úmyselne, opakujem: úmyselne, ostreľované mestá, sú zabíjaní civilisti, ide o úplne inú situáciu (ako pri bojových operáciách) a my musíme (do vyšetrovania) zapojiť ICC".
Bývalý prokurátor ICC Alex Whiting podľa Reuters pripustil, že viacero podozrivých prípadov z oblasti konfliktu na Ukrajine môže spĺňať skutkovú podstatu zločinu proti ľudskosti.
Reuters: Ukraine wants global court to investigate crimes in Crimea, east http://t.co/PzGUWrlFFV
— NewsBlogged (@NewsBlogged) 17. Duben 2015 Spustili aj protiteroristickú operáciu Konflikt na východe Ukrajiny vypukol vlani na jar po tom, ako do ozbrojených zrážok prerástli nepokoje medzi aktivistami hnutia Euromajdan a prívržencami proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý bol neskôr zosadený.
Pred rokom začali proruskí aktivisti v Doneckej, Charkovskej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny obsadzovať vládne budovy.
Krátko nato vyhlásili ľudové republiky, ktoré sa odmietajú podriadiť Kyjevu, ale naopak sa spojili do "štátneho zväzku" Novorusko.
S cieľom potlačiť tieto separatistické tendencie a získať kontrolu nad východom krajiny spustila vládna armáda pred rokom tzv. protiteroristickú operáciu (ATO).
Odvtedy sa uskutočnilo viacero kôl mierových rokovaní, ktoré viedli aj k uzavretiu dohôd o prímerí, ale ich plnenie zatiaľ viazne.
Jedným z aktérov mierových rokovaní je aj Rusko, ktoré je Kyjevom a Západom od začiatku konfliktu obviňované z podpory proruských separatistov, čo však Moskva rozhodne odmieta.
Počet obetí môže byť vyšší Boje na východe Ukrajiny si podľa najnovšej bilancie vyžiadali životy 6116 ľudí a ďalších najmenej 15.474 zranených.
Uviedla to v piatok na brífingu v Ženeve hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Hovorkyňa upozornila, že reálne počty obetí a zranených môžu byť oveľa vyššie, keďže mnohé osoby sú považované za nezvestné a stovky tiel zostávajú neidentifikované.
Len od začiatku roku 2015 zahynulo asi 400 civilistov, ktorí sa stali obeťou nevyberaného ostreľovania civilných štvrtí, nastražených mín alebo nevybuchnutej munície na územiach pod kontrolou tak vládnej armády, ako aj proruských ozbrojených skupín, uviedla hovorkyňa.
