Nie je dobré byť naším nepriateľom, povedal Putin v televízii. Za spojencov označil Čínu aj Bielorusko.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
MOSKVA, PRAHA. Ochráňte nás pred agresívnym Západom a zlými úradníkmi. Pomôžte nám dosiahnuť spravodlivosť v boji s podplatenými súdmi. Nenechajte urážať našu veľkú vlasť. Neopúšťajte nás. To boli hlavné prosby ruských občanov, ktorí sa v štvrtok pri verejnom rozhovore s hlavou štátu dostali k slovu.
A posolstvo vodcu? So mnou sa nemusíte ničoho báť.
Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie, vo štvrtok už trinástykrát pred kamerami odpovedal občanom.
Putin pri svojom tzv. Priamom dialógu s občanmi žiaril, bol vtipný, rázny, zrozumiteľný, vzápätí súcitný a zhovievavý, chápavý, jednoznačný, šiel z neho strach a zároveň pôsobil ako otec všetkých slušných Rusov, ktorý ich početné problémy vyrieši, ochráni ich pred nebezpečenstvom a potrestá tých, ktorí im ubližujú.
Od skorumpovaných úradníkov cez zlých manželov, čo nechcú svojim Jelenám kúpiť psa, až po fašistov z Ukrajiny a imperialistov zo Západu.
Spojenci a nepriatelia
„Rusko má len dvoch spojencov. Armádu a flotilu,“ usmial sa Putin a hneď dodal, že je to predsa citát a treba ho brať s nadhľadom. Týmito slávnymi slovami cára Alexandra III. Mierotvorcu (1845 - 1894) ruský líder šikovne odpovedal na otázku staručkého veterána Veľkej vlasteneckej vojny.
Veteránovi asi nie je možné mať za zlé, že kritizoval západných spojencov, ktorí podľa neho nechali Rusov viesť úplne osamotený boj s nemeckým fašizmom, nepomohli ani zbraňami, ani ničím iným a ešte spochybňujú toto veľké víťazstvo ZSSR vo vojne.
Keď sa však veterán spýtal hlavy štátu, či má Rusko dnes nejakých spojencov v boji proti novému fašizmu, bolo vidieť, že Putin je na túto naliehavú tému „pravda o sovietskej histórii“ výborne pripravený. Okrem citátu cára vymenoval aj krajiny ako Bielorusko, India či Brazília, samozrejme, USA a štáty EÚ vo výpočte chýbali.
V odpovedi išlo v tomto prípade o oveľa menej než o otázku, ktorá mala svetu ukázať, čo si o ňom sovietski veteráni myslia.
Na trochu provokatívnu otázku moderátorky Marie Sittelovej o tom, či má Rusko aj nepriateľov, odpovedal: „Sme rozsiahla krajina. Krajina s obrovským, tiež jadrovým potenciálom, rovným potenciálu USA. Nie je dobré byť našim nepriateľom.“
Stalinove chyby
Putinovo odpovedanie trvalo tri hodiny a 58 minút, počas ktorých nazýval Biely dom „washingtonským oblastným výborom“, čo bolo označenie pre komunistické stranícke bunky v regiónoch, na druhej strane nazval chybou to, že sa stalinský režim po vojne „snažil silou vnútiť niektorým krajinám svoj model“.
Tým mal na mysli nepochybne aj povojnové Československo. Vzápätí však dodal: „Ako sa to dnes snažia USA vnucovať celému svetu, ale ani im sa to nepodarí.“
Hlavnou zahraničnopolitickou témou bola podľa očakávania Ukrajina. Na početné otázky Putin odpovedal zdržanlivejšie, než keď pred rokom oslavoval pripojenie Krymu k Rusku.
Ukrajinským utečencom, ktorí ho prostredníctvom televíznej kamery oslovili z ruskej ubytovne v pohraničnej obci Gukovo, poradil, aby sa pokúsili nájsť „elementy spoločného života s Kyjevom“, predovšetkým ekonomické.
Potom však zdôraznil, že s kým kto chce žiť, musia si rozhodnúť sami obyvatelia Donbasu.
Dominantné vnútropolitické témy sa tentoraz týkali sankcií a toho, ako ich podľa Putina Rusko skvelo zvládlo. Prezident vyhlásil, že dokonca pomôžu naštartovať od importu závislú ruskú ekonomiku.
Jednotlivé sťažnosti občanov na situáciu v regióne vrátane zlého kúrenie hlava štátu trpezlivo vypočula a potom sľúbila, že „vec bude vyriešená, vinníci potrestaní“.
Porovnával s Nemcovom
Dokonale zrežírované predstavenie získalo na dramatickosti, keď priamo počas prenosu moderátori oznámili, že bol v Kyjeve zavraždený proruský novinár Oles Buzyna. Prezident následne porovnal, ako priznal „zahanbujúcu vraždu“ Nemcova so sériou podobných politických vrážd na Ukrajine.
Kým muži obvinení z vraždy Nemcova už sú za mrežami, zdôraznil, páchatelia ukrajinských vrážd známi nie sú. „To by si mali všimnúť v USA a EÚ,“ uviedol Putin.
Až po skončení prenosu si tí, ktorí slovo tradične nedostali, mohli v hŕstke viacmenej slobodných médií povzdychnúť ako historik a spisovateľ Viktor Šenderovič na Echu Moskvy: „Putin by mal odpovedať na otázky občanov postojačky a v súdnej sieni, na toto predstavenie je už trochu neskoro."
