JERUZALEM. Izrael v stredu vyjadril potešenie nad kompromisnou dohodou medzi americkým Kongresom a administratívou prezidenta USA Baracka Obamu, ktorá umožní Kongresu zvážiť dohodu o iránskom jadrovom programe predtým, ako budú odvolané americké sankcie uvalené na Irán.
Uviedol to v stredu izraelský minister tajných služieb a strategických záležitostí Juval Steinitz.
Izraelská politika
Vo svojom vyjadrení pre izraelský rozhlas Steinitz podotkol, že rozhodujúcou mierou sa o prijatie kompromisného textu zaslúžila izraelská politika, ako aj premiér Benjamin Netanjahu svojím nedávnym prejavom v americkom Kongrese.
Steinitz zdôraznil, že prijatý návrh zákona je veľmi dôležitým prvkom, ktorý môže predísť prijatiu "zlej dohody (s Iránom) alebo prinajmenšom zlepšiť (existujúcu) dohodu a dosiahnuť, aby bola rozumnejšia".
Z návrhu vyplýva, že prezident USA je do piatich dní od podpísania konečnej dohody s Teheránom, ku ktorému by malo dôjsť najneskôr 30. júna, povinný preložiť príslušným výborom Senátu a Snemovne reprezentantov text dohody na posúdenie.
Obe komory Kongresu majú na jej prerokovanie a schválenie 30 dní. Potom bude mať prezident USA 12 dní na to, aby dohodu prípadne vetoval.
Toto veto musí Kongres prehlasovať do desiatich dní. Ak však za návrh bude hlasovať minimálne 67 senátorov, Obama ho nebude môcť vetovať.
Správy o problémoch
Súčasťou zákona je aj klauzula, že v čase prerokúvania dohody uzavretej s Iránom Spojené štáty nezrušia žiadne sankcie uvalené na Teherán.
Sankcie bude možné zrušiť až potom, keď Kongres dohodu odobrí. Ak tak neurobí, reštrikcie budú platiť naďalej.
V návrhu zákona je článok, podľa ktorého Obamova administratíva počas prerokúvania konečnej dohody s Iránom bude Kongresu pravidelne posielať detailné správy o celom rade problémov, vrátane informácií o prípadnej podpore terorizmu zo strany Iránu, o balistických raketách či jadrovom programe.
Agentúra Reuters poznamenáva, že Obama počas svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta USA vynaložil veľa úsilia v záujme dosiahnutia dohody o iránskom nukleárnom programe.
Jadrový program
Obamove a Netanjahuove názory na vývoj jadrových rokovaní s Iránom sa však líšia - Izrael vyjadril obavy, že konečná dohoda nebude dostatočnou zárukou, že Iránu neumožní vývoj atómových zbraní.
Irán už roky tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na mierové ciele, ale nebol ústretový k podrobným inšpekciám svojich jadrových zariadení a niektoré z nich utajoval.
Zaistenie dôsledných inšpekcií jadrových zariadení v Iráne má pre Spojené štáty a ich západných spojencov kľúčový význam. Takto by totiž bolo možné dosiahnuť efektívnu konečnú dohodu o iránskom nukleárnom programe a presvedčiť skeptický Kongres a Izrael, aby ju akceptovali, analyzuje Reuters.
