BUDAPEŠŤ. Dôveru medzi Maďarskom a Slovenskou republikou by posilnilo, keby sa Slovenská republika ospravedlnila Maďarom vysťahovaným z niekdajšieho Československa a zo svojho právneho poriadku by vymazala ustanovenia, ktoré zachovávajú v platnosti princíp kolektívnej viny.
Vyhlásil to v nedeľu v severomaďarskom Komárome predseda maďarského parlamentu László Kövér.
Uznali samostatné Slovensko
Podľa agentúry MTI Kövér vystúpil s prejavom na pamätnom dni so spomienkou na takmer 100.000 Maďarov, ktorých v roku 1947 v rámci výmeny obyvateľstva vysťahovali z niekdajšieho Československa do Maďarska.
Predseda zákonodarného zboru tiež vyjadril očakávanie, že SR sa v otázke občianstva zachová recipročne. "Medzi Maďarskom a Slovenskom by bol zlikvidovaný nedôstojný spor, keby Maďari žijúci na Slovensku mohli disponovať bez problémov maďarským občianstvom rovnako, ako Slováci žijúci v Maďarsku majú slovenské občianstvo," konštatoval Kövér.
Predseda ďalej pripomenul, že Maďarsko ako prvé uznalo štátnosť demokratickej Slovenskej republiky , jej suverenitu a územnú celistvosť.
Dvojstranná dohoda medzi ČSR a Maďarskom o výmene obyvateľstva, ktorú podpísali 27. februára 1946, súvisela s dekrétmi československého prezidenta Edvarda Beneša týkajúcich sa riešenia otázky Nemcov a Maďarov žijúcich v ČSR.
Maďari, ktorí udalosti z roku 1947 sami zažili, hovoria o násilnom vysťahovaní a odmietajú výraz výmena obyvateľstva.
Pamätný deň
Poslanci maďarského parlamentu 5. decembra 2012 rozhodli, že 12. apríl bude pamätným dňom Maďarov vysťahovaných z Československa v roku 1947. V tento deň po ukončení druhej svetovej vojny sa totiž začalo s ich vysťahovaním z južného Slovenska.
"Maďarský parlament považuje za dôležité dôstojne si spomenúť na takmer 100.000 Maďarov, vylúčených z Československej republiky vplyvom Benešových dekrétov, a podporuje organizovanie spomienkových podujatí a prípravu vzdelávacích materiálov, ktoré súvisia s vysťahovaním Maďarov z Felvidéku," uvádza sa v zdôvodnení rozhodnutia o pamätnom dni.
Felvidék je maďarský termín pre tzv. Hornú zem - historické pomenovanie časti Rakúsko-Uhorska, zhodujúcej sa s územím dnešného Slovenska.
