VARŠAVA, BRATISLAVA. Pred prezidentským palácom v poľskej Varšave sa každoročne 10. apríla stretávajú stovky ľudí. Často dôchodcovia, ale aj mladí, ktorí predávajú odznaky s národnými farbami a rozdávajú letáčiky.
Pod dreveným krížom pred palácom sú stovky kvetov a sviečok, v okolí transparenty s nápismi „zrada“ či „Putin je vrah“ a množstvo plagátov strany Právo a spravodlivosť (PiS).
Na pódiu každoročne vystúpi šéf strany Jaroslaw Kaczynski. Pred dvoma rokmi tvrdil, že jeho brat Lech – vtedy poľský prezident, pád vládneho špeciálu v apríli 2010 pri ruskom Smolensku prežil a zabili ho potom. Ľudia na mítingu mu tlieskajú.
#Warszawa kluby Gazety Polskiej, manifestacja przed ambasadą Rosji http://t.co/jjlUoi0W5i #Smoleńsk pic.twitter.com/G9GgwXjw5b
— Agencja Gazeta (@agencjagazeta) April 9, 2015
Pilots of Kaczynski’s plane forced to land in Smolensk, constantly distracted http://t.co/azDHbvufCG pic.twitter.com/mkbBoaZoAl
— UNIAN.info (@UnianInfo) April 7, 2015
Smolensk zmenil politiku
Pri pristávaní na vojenskom letisku v Smolensku vládny tupolev Tu–154M zachytil krídlom strom, stal sa neovládateľným a zrútil sa asi 150 metrov od pristávacej dráhy. Na palube zahynulo 96 ľudí vrátane prezidenta Lecha Kaczynského, jeho manželky, guvernéra Poľskej centrálnej banky či veliteľa poľskej armády.
Politici mierili na spomienkovú ceremóniu v Katyni, kde počas 2. svetovej vojny zabila sovietska tajná služba tisíce poľských vojakov.
„Je to najväčšia tragédia v povojnovom Poľsku,“ napísal vtedy denník Glos Wielkopolski.
Aj päť rokov od tragédie ide stále o veľkú tému. „Smolensk zmenil poľskú politiku. Stále je to pre spoločnosť dôležitá otázka, ktorá je jedným z kľúčových faktorov rozdeľujúcich Poliakov v politickej sfére,“ hovorí pre SME poľský politológ Antoni Dudek.