Paríž 3. januára (TASR) Francúzsky prezident Jacques Chirac, znepokojený zhoršovaním situácie na Pobreží Slonoviny, vo štvrtok požiadal ministra zahraničných vecí Dominiqua de Villepin, aby odcestoval do Abidjanu. Cieľom cesty ministra de Villepin je pokúsiť sa predísť katastrofe v africkom štáte, uvádza v dnešnom čísle denník Le Parisien.
Dominique de Villepin šesť týždňov po prvej ceste do Afriky, keď navštívil okrem Pobrežia Slonoviny aj päť ďalších metropol krajín v západnej časti čierneho svetadielu, sa znova na tento kontinent vracia. V Abidjane má byť tri dni. Za ten čas sa minister pokúsi nájsť riešenie krízy, ktorá začala 19. septembra minulého roku po neúspešnom pokuse o štátny prevrat vzbúrených vojakov. Tie tri dni má minister aj na to, aby dal dokopy krajinu, rozdelenú na dve, respektíve na tri časti a vystavenú medzietnickým zrážkam. Rovnaký čas má aj na to, aby upokojil francúzskych občanov, žijúcich v africkej krajine. Minister má tie tri dni aj na to, aby sa mu podarilo odvrátiť najhorší scenár, aký už Francúzsko zažilo v roku 1994 v Rwande, keď jeho a belgickí vojaci chránili európskych občanov, ale pred ich očami sa začala etnická genocída Tutsiov a Hutuov. Prišlo pri nej o život vyše 500.000 ľudí. Paríž to už nechce v Afrike zažiť, podotýka denník.
Francúzsko preto rozmiestnilo medzi silami, vernými prezidentovi Laurentovi Gbagbovi, a vzbúrencami svojich 2500 mužov aj s obrnenými vozidlami a vrtuľníkmi. Ani to však nezabránilo opakovanému porušeniu prímeria: najmenej trikrát ho nedodržali vzbúrenci na západe Pobrežia Slonoviny, najmenej jedenkrát lojálne jednotky. V ich prípade sa to stalo v utorok v dedine Menakro, na ktorú zaútočili dva vrtuľníky Mi-24, pilotované bielymi žoldniermi. Gbagbova vláda sa obhajovala tým, že išlo o odvetu za útok vzbúrencov. Paríž zdôraznil, že je to neprípustné a požiadal o ďalšie vysvetlenie. Neprípustné najmä preto, lebo pri útoku na dedinu zomreli 12 civilisti.
Francúzsko reaguje v týchto dňoch rýchle preto, aby sa útok na dedinu nestal príčinou úplného zrútenia mierového úsilia Paríža. Ten sa postavil na stranu režimu. Existujú obavy, že vzbúrenci Vlasteneckého hnutia Pobrežia Slonoviny by mohli začať ofenzívu, čo by znamenalo všeobecné boje. Preto sa prezident Chirac rozhodol urýchlene vyslať Dominiqua de Villepin do Abidjanu. Na začiatok treba dosiahnuť jedno: aby prímerie z polovice októbra minulého roku rešpektovali všetci, zdôraznil Le Parisien.