Po odmietnutí azylu sa dvaja žiadatelia rozhodli pre krajné riešenie. Jeden neprežil, druhý je v kritickom stave. Ich činy vyvolali protesty.
BRUSEL. Skôr než by sa mali vrátiť do krajín svojho pôvodu, sa dvaja muži po tom, čo nedostali v Belgicku azyl, rozhodli radšej ukončiť svoje životy. I keď jeden pokus o samovraždu prežil, je v kritickom stave.
Prvý incident sa stal v agentúre FEDASIL, ktorá azylantom pomáha s ubytovaním a administráciou. Agentúra susedí s Cudzineckým úradom, zodpovedným za riadenie migrácie.
Vo štvrtok doobeda vošiel 25-ročný muž z Guiney do agentúry, v ktorej často navštevoval lekára.
Podpálil sa
Prokurátor uviedol, že muž „začal žiadať o azyl v roku 2008 a vedel, že v Belgicku zostať nemôže. (…) Muž vošiel do kúpelne a predtým ako vyšiel sa podpálil. Je v kritickom stave.“
V ten deň neskôr došlo k ďalšiemu zúfalému činu. V utečeneckom centre sa obesil muž z Maroka. „V Belgicku nelegálne býval už niekoľko rokov. (…) Muž bol veľmi deprimovaný. Navštevoval psychológa,“ povedal Dominique Ernould, hovorca Cudzineckého úradu.
Jeho azyl bol zamietnutý a bol umiestnený do centra už v januári, proti rozhodnutiu sa však neodvolal.
Tieto dve udalosti vyvolali protesty. Pred Cudzineckým úradom sa vo štvrtok zišli stovky ľudí bez papierov, aby vyjadrili svoj nesúhlas s belgickou migračnou politikou.
Tvrdá migračná politika
„Nebolo to prvýkrát, že sa žiadatelia o azyl sa uchýlil k ohrozeniu vlastného života, aby tak bolo počuť ich hlas, v snahe získať právo zostať v Belgicku. Sami alebo s rodinami,“ píše na svojom webe Le Soir.
Ernould potvrdzuje, že zamietnutí žiadatelia o azyl sa často vyhrážajú alebo podstupujú hladovky: „Od hrozby môžu niektorí prejsť k činom. Za desať rokov som zažil tri obete.“
Alexis Deswaef, predseda Ligy ľudských práv, si myslí, že belgická migračná politika je príliš tvrdá: „Naša migračná politika je slepá k ľudskému utrpeniu. Keď sú ľudia už na konci konania a úrad im odoprie právo na pobyt, a to aj zo zdravotných dôvodov, začnú plakať a často im hovoria, že by radšej zomreli, než sa vrátili. (…) Naše deti a vnuci nás za to budú súdiť!“
Dominique Ernould hovorí, že aj keď je ťažké niekomu zamietnuť pobyt, musia to robiť každý deň: „Hoci je to náročné, ani vyhrážky nemôžu byť dôvodom k nevydaniu takéhoto rozhodnutia. Alebo je potom treba úplne zrevidovať našu migračnú politiku.“
Autor: Paulína Slováková
