LAUSANNE. Výsledkom najnovšieho kola rokovaní o jadrovom programe Iránu je stanovenie rámca pre dohodu o urovnaní dlhoročného sporu, ktorú by mali zúčastnené strany dosiahnuť v priebehu troch mesiacov.
V spoločnom vyhlásení na záver stretnutia vo švajčiarskom Lausanne to uviedli vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová a iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf.
Mogheriniová sa na rokovaniach zúčastňovala v úlohe koordinátorky medzi šiestimi svetovými mocnosťami, ktoré s Iránom vyjednávajú o podmienkach obmedzenia sporných jadrových aktivít.
Big day: #EU, P5+1, and #Iran now have parameters to resolve major issues on nuclear program. Back to work soon on a final deal.
— John Kerry (@JohnKerry) 2. Duben 2015 Rozhodujúci krok Predstavitelia vyhlásenie prečítali v prítomnosti šéfov diplomacií Británie, Francúzska, Nemecka a USA, pričom rámcovú dohodu označili za "rozhodujúci krok" vedúci k definitívnemu vyriešeniu sporu.
Minister zahraničných vecí USA John Kerry prostredníctvom siete Twitter informoval, že strany sa zhodli na "riešení hlavných otázok jadrového programu" a mali by "sa čoskoro vrátiť k práci na konečnej zmluvy".
V podobnom duchu sa na Twitteri vyjadril aj Zaríf, na čo Mogheriniová potvrdila, že účastníci rokovaní začnú s koncipovaním dokumentu.
Spomenula pritom viaceré obmedzenia, na ktoré Irán pristúpil v súvislosti s obohacovaním jadrového materiálu použiteľného na energetické, ale aj vojenské účely.
Podľa predstaviteľky EÚ islamská republika okrem iného nebude vyrábať vysokoobohatené plutónium, zatiaľ čo mocnosti sa zaviazali zrušiť sankcie voči Teheránu po tom, ako jadrová agentúra OSN potvrdí, že zmluvu naozaj dodržiava.
Izrael nesúhlasí Americký prezident Barack Obama privítal štvrtkovú rámcovú dohodu medzi Iránom a šiestimi svetovými mocnosťami ako "historický" krok smerom k vyriešeniu dlhoročného jadrového sporu, ktoré urobí USA, spojenecké krajiny a zvyšok sveta bezpečnejšími.
Blahoprajné vyhlásenie medzitým zverejnil aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, zatiaľ čo Izrael dohodnutý rámec odmietol ako "odtrhnutý od mizernej reality" a prisľúbil, že bude naďalej lobovať proti "zlej" konečnej dohode, ktorú chcú strany rokovaní dosiahnuť do konca júna.
Izrael ako úhlavný nepriateľ Iránu v minulosti nevylúčil vojenské zásahy proti jadrovým zariadeniam v prípade, že sa nezhody nepodarí odstrániť diplomatickou cestou.
Premiér Benjamin Netanjahu na piatok zvolal mimoriadne zasadnutie svojich najdôležitejších kabinetných ministrov, s ktorými chce dosiahnutú dohodu prediskutovať.
V telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Barackom Obamom v noci zo štvrtka na piatok predseda židovského štátu už označil tento dohovor za "hrozbu pre prežitie Izraela".
Dohoda podľa neho "legitimizuje" jadrový program Iránu a "posilní iránsku agresivitu a terorizmus na území Blízkeho východu i za jeho hranicami".
Netanjahuove vyjadrenia citovala agentúra DPA na základe oficiálneho komuniké kancelárie predsedu vlády Štátu Izrael.
Spor trvá dvanásť rokov
Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA sa snažia urovnať 12 rokov trvajúci spor s Iránom, ktorý čelí obvineniam zo snahy získať jadrové zbrane.
Na základe predbežnej dohody, ktorá začala platiť v januári 2014, sa islamská republika už zbavila časti jadrového materiálu výmenou za uvoľnenie obchodných sankcií.
Dosiahnutie konečnej dohody sa pôvodne predpokladalo v novembri 2014, na čo strany stanovili ako nový termín 30. jún 2015.
Omán: Nepodpísanie dohody povedie ku katastrofe Omán sa považuje za sprostredkovateľa mierového procesu. S Iránom udržiava konštruktívne vzťahy.
MASKAT. Neuzavretie dohody ohľadom sporného iránskeho jadrového programu bude znamenať pre blízkovýchodný región "katastrofu".
Pre agentúru Reuters to vo štvrtok uviedol ománsky minister zahraničných vecí Júsuf bin Aláwí.
"Sú tu strany, ktoré uprednostňujú mier, preto prebiehajú vyjednávania medzi skupinou 5+1 a Iránom. Tí, ktorí preferujú vojnu, by mali byť pripravení na veľké straty, katastrofu," povedal Aláwí v ománskom hlavnom meste Maskat. Dohoda podľa neho prinesie mier, a to napriek pretrvávajúcim politickým nezhodám medzi dotknutými stranami.
Omán sa považuje za sprostredkovateľa mierového procesu v tejto zraniteľnej oblasti. S Iránom udržiava konštruktívne vzťahy.
Omán v roku 2013 zohral kľúčovú úlohu pri začiatku tajných rokovaní medzi Teheránom a Washingtonom ohľadom jadrovej dohody.
Na otázku, či možná dohoda povedie k pretekom v jadrovom zbrojení na Blízkom východe, šéf ománskej diplomacie odpovedal záporne. Irán odmieta tvrdenie Západu, že vyvíja jadrový arzenál. Trvá na tom, že program je určený na energetické účely.
(tasr)
