Ako ste sa zoznámili?
Kramár: „Na nejakej filmovačke. Nataša mala pätnásť alebo šestnásť rokov, svokor tam prišiel na veteráne Morgan, v ktorom som potom nakrúcal. Nataša bola pekná vrkočatá čučoriedka – ale neplnoletá. A vôbec sa so mnou nebavila. Hercov neuznáva, považuje ich za namyslených jedincov.“ (Smiech.)
Nikitin: „Hovorí mi – oci, čo je toto za človeka, to je asi nejaký herec. A spýtala sa – mám mu jednu vraziť?“
Kramár: „Keďže si ma desať rokov nevšímala, desať rokov sme sa nevideli. Potom sme sa stretli na nejakej recepcii, a bolo z toho sedem rokov chodenia so svadbou.“
A odvtedy máte „veteránov“ kedykoľvek k dispozícií.
Kramár: „To nebolo také jednoduché.“
Nikitin: „Mal ho vždy, keď potreboval. Teraz machruje. Keď ho potreboval, tak ho dostal.“
Kramár: „Zlé jazyky hovoria, že som sa oženil pre tie autá. A najmä pre vozidlo Morgan. Pravda je taká, že ako svadobný dar som dostal perinu a vankúše.“
Nikitin: „Keby dostal Morgan, bol by nešťastný. Je to náročná prevádzka a údržba. Vie doň naliať benzín len vtedy, keď ho upozorním. On by s ním dlho nejazdil, to mi verte. Maroš jazdí dobre, razantne, ale zabúda, že po jazde musí ísť vozidlo do údržby. Vždy. To by nezvládol.“
Manželka vás teda „na auto“ nezbalila.
Kramár: „Nie, nie. Svokor musí povedať, že to nezneužívam.“
