Pavel Prokopovič – súčasný poslanec, bývalý muzikant. FOTO – ARCHÍV
Svoje štyridsiate šieste narodeniny oslavoval Pavel Prokopovič štyri dni.
Keďže ich má na Petra a Pavla, spomenula si naňho nielen rodina a dlhoroční priatelia, ale aj kolegovia z SDKÚ.
„Vo štvrtok sme posedeli s priateľmi, v piatok mi zablahoželali kolegovia z ústredia strany, v sobotu bola príležitosť na ústrednej rade SDKÚ, kde sa zišlo stoštyridsať ľudí z celého Slovenska. No a v nedeľu boli u nás v Stropkove hody, mal som doma šestnásť ľudí.“
Darov dostal neúrekom, a všetkého druhu – od kamaráta podnikateľa, ktorý prevádzkuje lekárne digitálny tlakomer na zápästie, od iných nástennú plastiku či drahé švajčiarske hodinky. No a tie tradičné – fľaše, vázy, knihy.
Niekoľko kníh mu spolu s videokazetami a kozmetikou darovala aj manželka.
„Čítam veľa. Niekedy aj do pol druhej v noci, ak prídem o dvanástej z parlamentu. Je to pre mňa najlepší relax, vtedy ma nezaujíma ani Cuper, ani Gašparovič.“
Má rád Arthura Haileyho, Robina Cooka, a „mojou srdcovou záležitosťou sú westerny“.
Len nedávno si objednal osem nových videokaziet s vinetuovkami.
„Možno som ich videl aj päťdesiatkrát, ale tá hudba ma vždy chytí.“
Prokopovič je s hudbou spätý odmalička, dvadsaťpäť rokov hral s bratom v amatérskej kapele.
Hral s Marikou
„Stretával som sa aj s Marikou Gombitovou, je mojou vrstovníčkou, od nás, zo Stropkova. Prvé gitarové súťaže sme absolvovali spolu, ja som mal trinásť, ona dvanásť, môj brat jedenásť. Vždy krásne spievala a bola veľmi prirodzená.“
Prokopovičova kapela sa volala – Mladosť.
„Pôvodne to malo byť Young Boys, ale na odbore kultúry nám to pochopiteľne zakázali a zmenili. Strašne sme sa han- bili.“
Potom si z toho začali robiť žarty a na plagáty dávali vytlačiť názov The Mladosť.
„Vždy lepšie, ako keby sme tam mali vytlačené The Žeriav.“
Hral až do osemdesiateho ôsmeho roku, vtedy začal študovať ekonómiu v Banskej Bystrici.
„Vo veciach financií som už bol zbehlý. Môj otec zarábal 1 700 korún, ja som si za štyri soboty vymuzicíroval aj 1 900.“
Prečo teda prestal?
„Už som bol starý. Keď som videl, ako ma družičky na svadbe oslovujú – ujo.“
Mikiho pozná od pätnástich
Krátko pracoval ako normovač, potom šiel robiť do tzv. čierneho podniku.
„Tak Stropkovčania zjednodušene označovali technické služby mesta. Boli sme tam štyria bieli a štyridsaťšesť Rómov. Bola zábava.“
Od roku 1992 bol riaditeľom komunálnych služieb, odtiaľ má dobré kontakty so živnostníkmi.
Stal sa ich straníckym šéfom, minulý rok sa spojili s Dzurindovou SDKÚ.
„S Mikulášom sa poznáme od pätnástich rokov, boli sme spolu v medzinárodnom pionierskom tábore.“
Ako výhercovia recitačnej súťaže v ruskom jazyku – Puškinov pamätník!
„Tri týždne sme bývali v jednej izbe.“
Potom sa stretli až v roku 1990, keď prišli predstavitelia KDH do ich okresu – Prokopovič sa však ešte v politike neangažoval.
„Bol som jedným z prvých živnostníkov v regióne. Od roku 1989 som mal butik s módnym oblečením, neskôr sme k nemu s bratom urobili krajčírsku dielňu, sprivatizovali cukráreň, pribudli potraviny.“
Teraz sa o všetko starajú ich manželky – na politiku sa dal aj brat.
„Je zástupcom prednostu okresného úradu. Samozrejme, za SDKÚ. Iné by som mu ani nedovolil.“
Dcéru mal po štyridsiatke
Žena Pavla Prokopoviča je vyučená barmanka.
„Našiel som ju tam, kde pracovala. Muzikanti sa ráno o štvrtej už v dobrej nálade stretávali v jednom bare. Človek ani nevie, ako sa to zbehlo. Ženil som sa, keď som mal dvadsaťštyri rokov, žena devätnásť. Chodili sme spolu dva roky, pričom sme sa štyrikrát rozišli.“
Sedemnásť rokov boli bezdetní, dnes má ich dcéra Anna Mária štyri a pol roka.
Narodila sa presne štvrtého februára – ako premiér a Prokopovičov stranícky šéf!
„Je to jedno z prvých detí na Slovensku zo skúmavky. Na vtedajšie peniaze to stálo asi pol milióna korún.“
Chodili všade, snažili sa vyhľadať najšpičkovejších lekárov, až im tí bratislavskí odporučili isté súkromné sanatórium v Prahe.
„Urobili nemožné. Už som tam poslal možno aj desať ľudí zo Slovenska.“
S rodinou bude dovolenkovať v Častej-Papierničke.
„Dobre sa tam cítime. Chodíme tam aj na Silvestra, boli sme aj na Veľkú noc.“
Prokopovič má totiž veľa kamarátov, a ak sa cez sviatky nechce venovať im, ale rodine, musí z Východu „ujsť“.
„Nie je to drahé, ale ani také lacné, ako by si kdekto predstavoval.“
Za dvojtýždennú dovolenku zaplatia jedenásťtisíc korún.
Našetrené? „Nemám nič.“
To je šéf živnostníkov?
„Všetko som dal manželke do butiku. Povedzme, že mám rezervu nejakých stotisíc a životné pôžičky. Koľko potrebujem, toľko mám.“
Býva v radovom prízemnom dome s rozlohou 170 metrov štvorcových, staval ho tri roky.
„Financoval som ho priebežne. Vtedy sa ešte dávala nenávratná dotácia 140-tisíc korún a ešte som si zobral riadnu, klasickú pôžičku vo výške dvestotisíc zo Slovenskej sporiteľne.“
Na koľko ho ten dom vyšiel?
„Do milióna. Ale vošla tam aj malá sauna, aj garáž, aj záhrada. Celkovo 4,8 árov.“
Na lízing má dve vozidlá – Daewoo Leganza pre seba a Škodu Fabia pre manželku.
K moru sa vôbec nechystajú?
„Nie. Ale dôvodom nie je to, že by sme na to nemali. Nejdeme kvôli dcére. Ešte je malá, môže chytiť nejaký vírus, lekári nám to neodporúčajú.“
Je jasné, že pre tohto štyridsaťšesťročného politika je Anna Mária stredom vesmíru.
„A viete, že s ňou pozerám aj rozprávky?“
DAŠA MATEJČÍKOVÁ, MONIKA ŽEMLOVÁ
