BELEHRAD. V Belehrade spustili v pondelok iniciatívu požadujúcu od Severoatlantickej aliancie kompenzácie za škody, ktoré spôsobila Srbsku bombardovaním niekdajšej Juhoslávie v roku 1999, informoval srbský spravodajský server B92.
Pripomenul, že NATO spustilo 78-dňovú leteckú operáciu 24. marca 1999, a to bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.
Nálety označili za porušenie noriem Operácia Spojená sila Bola to prvá bojová misia NATO proti suverénnemu štátu a najväčšie bombardovanie v Európe od druhej svetovej vojny.
Do bojovej akcie sa po 50 rokoch zapojilo Nemecko.
Premiéru mal „neviditeľný" bombardér B-2.
Podujatie, ktoré sa konalo v predvečer 16. výročia začatia leteckých útokov Severoatlantickej aliancie, organizovali mimovládne organizácie Belehradské fórum za svet rovných a Klub generálov a admirálov.
Účastníci podujatia označili nálety NATO za "porušenie všetkých medzinárodných právnych noriem". Útoky podľa nich spôsobili Srbsku, ktoré vtedy bolo súčasťou Juhoslávie, masívne materiálne škody a straty na životoch.
Generál vo výslužbe Jovo Milanovič vyzval na opätovné požadovanie vojnových reparácií a obnovenie súdneho konania voči 14 svetovým lídrom, ktorí sú zodpovední za leteckú operáciu NATO v Juhoslávii.
Príkaz na začatie vojenskej akcie proti suverénnemu štátu vydal americkému generálovi Wesleymu Clarkovi vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana.
Nálety sa skončili 10. júna 1999 prijatím rezolúcie č. 1244 na pôde BR OSN.
Dôvodom na začatie útokov boli tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove. Clark neskôr vo svojej knihe Vedenie modernej vojny priznal, že plánovanie vzdušnej operácie NATO proti Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR) bolo "v plnom prúde už v polovici júna 1998", teda rok pred jeho začatím.
V Srbsku prakticky neexistuje mesto, ktoré sa počas 11 týždňov útokov nestalo terčom bombardérov. Od väčších útokov bolo však ušetrené územie Čiernej Hory, ktorá bola v tom čase súčasťou juhoslovanského štátneho zväzku.
Prečítajte si tiež:
Bombardovanie Srbska stále rozdeľuje
Použili aj zakázané zbrane Počas operácie bolo vykonaných 2300 leteckých náletov na 995 objektov v celom Srbsku; 1150 bojových lietadiel vystrelilo takmer 420.000 projektilov s celkovou váhou 22.000 ton. NATO zhodilo na územie JZR aj 37.000 kazetových bômb, ako aj zakázanú zbraň - muníciu s obsahom ochudobneného uránu.
Vojna sa skončila prijatím rezolúcie č. 1244 a podpísaním vojensko-technickej dohody v Kumanove, v ktorej bolo zakotvené stiahnutie srbských jednotiek z územia Kosova a príchod zahraničných vojakov do tejto juhosrbskej provincie.
Počas trojmesačného bombardovania miest a dedín zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo viac ako 12.500 ľudí. Počet obetí nezahŕňa tých, ktorí zomreli na leukémiu a ďalšie nádorové ochorenia v dôsledku chorôb vyvolaných použitím munície s obsahom ochudobneného uránu.
Najviac vojakov aliancie sa na akcii zúčastnilo z členských krajín Francúzska, Nemecka, Talianska a USA.
Kliknite - obrázok z roku 2009 zväčšíte
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
