SINGAPUR, BRATISLAVA. Je to najúspešnejší príbeh spomedzi krajín, ktoré sa po druhej svetovej vojny zbavili svojho koloniálneho pána. Úspešnejí ako arabské štátiky, ktoré svoju prosperitu odvodzujú len od ropného bohatstva.
Singapur ich v HDP na obyvateľa predbehol, ani sa s nimi neporovnáva. Atakuje úplnú svetovú špičku, vo väčšine rebríčkov je dokonca aj pred Švajčiarskom.
V nedeľu zomrel vo veku 91 rokov tvorca singapurského bohatstva, bývalý premiér Lee Kuan Yew. Ako sa mu to podarilo zmeniť krajinu tretieho sveta za 60 rokov na svetového ekonomického lídra?
Prapôvod súčasného singapurského bohatstva pochádza ešte z 19. storočia, keď ostrovy, na ktorých oveľa neskôr vznikol štát, ovládali Briti. Rozhodli sa tu vybudovať prístav pre obchod s Čínou a okolitými krajinami.
Aj preto sem prišlo mnoho Číňanov a Indov, ktorí sa zmiešali s „domácimi“ Malajčanmi a Indonézanmi.
Briti dali väčšiu autonómiu Singapuru v roku 1959, vtedy sa Lee stal prvýkrát premiérom. V roku 1963 vznikla už nezávislá Malajzia, k federácii sa vtedy pridal aj Singapur.
Bol iný, prevaha Číňanov ohrozovala etnickú malajskú väčšinu, ktorá žila najmä v malých sultánstvach. Nebol ani väčšinovo moslimský. Samotná federácia sa preto rozhodla už po dvoch rokoch Singapur vylúčiť.
Ostrovný štát dostal nezávislosť, o ktorú ani nežiadal. Kým iní lídri by ju hrdo vyhlasovali, Lee ju oznamoval so slzami v očiach.
Možno mu to bolo naozaj ľúto, možno si len uvedomil, že týmto stratil možnosť získať pozíciu vplyvného malajzijského lídra a tým aj silnejšie postavenie na medzinárodnom poli.
Prebral krajiny s etnikami, ktoré nemali za sebou žiadnu spoločnú históriu, na ktorej sa dalo stavať. Rozhodol sa preto vytvoriť históriu vlastnú.
Cestou pre Singapur bolo otvorenie ekonomiky a podpora postavenia strategického prístavu. Tú mal prirodzene, nachádza sa v kľúčovom Malackom prielive, ktorý spája Európu s východnou Áziou.
Lee však ani nemal veľmi na výber. Singapur nemal prakticky žiadne prírodné bohatstvo, ak za neho nepočítame polohu. Aj pri dodávkach pitnej vody je Singapur závislý od svojho suseda Malajzie.
Lee neveril v politické delenie na pravicu a ľavicu, bol pragmatik. V 50. rokoch, keď študoval v Londýne, síce podporoval miestnych labouristov, no neskôr hovoril, že sociálny štát je pôvodcom problém spoločnosti.
Do krajiny začal pozývať najlepších odborníkov, vláda preplácala ľudí, aby nezamierili do súkromného sektora a aby ich ani nelákala korupcia.
Singapur zavádzal inovatívne postupy, teraz patrí v elektronizácii štátnej správy na úplnú špičku. V súčasnosti patrí Singapur medzi štáty s najvyšším počtom miliárdov na obyvateľov, zároveň medzi najlepšie miesta pre život.
Otvorenou ekonomikou ostrovného štátu sa koncom 70. rokov inšpiroval aj Teng Siao-pching, tvorca čínskeho ekonomickho rastu. Podľa singapurského vzoru vystavala špeciálne ekonomické zóny, presne tie oblasti, kde sa teraz vyrába elektronika pre celý svet.
V súčasnosti do Singapuru zas chodia ľudia od indického prezidenta Narendru Módího, elektronické platby za využívanie ciest v centre mesta zas okopíroval napríklad Londýn.