Rok 2002 priniesol Rusku stabilitu, ale pripomenul Moskve neriešené problémy

Moskva 30. decembra (TASR) Pre Ruskú federáciu znamenal uplynulý rok 12 mesiacov menovej i politickej stability. Krajina aj vďaka vysokým svetovým cenám ...

Moskva 30. decembra (TASR) Pre Ruskú federáciu znamenal uplynulý rok 12 mesiacov menovej i politickej stability. Krajina aj vďaka vysokým svetovým cenám ropy zvládla všetky plánované platby v rámci splácania svojich zahraničných dlhov, v Rusku bol schválený revolučný zákon o predaji pôdy, ale Moskva sa nedokázala vyrovnať s problémom separatistického Čečenska, nepokročila v boji s korupciou a chudobou asi tretiny obyvateľstva. Ruské elektronické médiá zostávajú pod drobnohľadom štátu a pod hrozbou odňatia licencie za formálne pochybenia sú často nútené praktizovať autocenzúru.

ZAHRANIČNÁ POLITIKA

Rusko naďalej zaujíma dôležité postavenie v medzinárodnej protiteroristickej koalícii, pokračuje v budovaní vzťahov s USA na novej úrovni a muselo sa zmieriť s rozšírením NATO, ktorého členmi sa stávajú aj jeho traja pobaltskí susedia. Moskva označuje prijatie nových členov do aliancie za neopodstatnené a za neadekvátnu reakciu na nové bezpečnostné hrozby zo strany terorizmu vo svete. Odmietavé postoje Ruska však zostali prevažne len vo verbálnej rovine.

VLADIMIR PUTIN

Pre ruského prezidenta Vladimira Putina bol rok 2000 rokom jeho okrúhleho životného jubilea. Ruský štátnik, ktorého dlhodobo podporuje asi 75 percent obyvateľov, oslávil päťdesiatku 7. októbra. Na hrozbu rodiaceho sa kultu osobnosti Putina upozornili len jednotlivci.

Prezident Putin si chce zachovať povesť demokratického a ľudového politika, aj preto sa od roku 2001 rozhodol každoročne organizovať živé telemosty a tlačové konferencie. Na otázky obyvateľov krajiny odpovedal opäť 19. decembra vyše dve hodiny. Otázku prezidentovi položilo prostredníctvom telefonických liniek, internetu a telemostov z rôznych kútov Ruska až 1,3 milióna ľudí. Väčšinu ľudí trápili sociálne a bytové otázky.

ZMENY NA VNÚTROPOLITICKEJ SCÉNE

Jednou z najdôležitejších vnútropolitických udalostí krajiny sa podľa mnohých analytikov stalo prijatie zákona o predaji poľnohospodárskej pôdy. Prezident podpísal zákon 25. júla a po oboch komorách parlamentu dal tak zelenú právnej norme, ktorá uzákoňuje právo na súkromné vlastníctvo pôdy a reguluje podmienky predaja a prenájmu. Nový ruský zákon pripúšťa isté rozdiely medzi pravidlami predaja pôdy v jednotlivých ruských regiónoch. Vlastníkmi pôdy sa zatiaľ budú môcť stať len ruskí občania. Podľa niektorých ruských poslancov a senátorov, zákon vytvára priestor pre reštitúcie rozsiahlych cirkevných pozemkov, ktoré štát zhabal po roku 1917. Predstavitelia Ruskej pravoslávnej cirkvi ale oznámili, že vrátenie všetkých zhabaných pozemkov nebudú požadovať, pretože by starostlivosť o ne bola nad sily cirkvi.

Multimiliardár Boris Berezovskij, ktorý sa dostal do nemilosti Kremľa, je v Rusku hľadanou osobou a generálna prokuratúra ho obviňuje nielen z finančných deliktov, ale aj z podpory čečenských povstalcov. Berezovského pokus etablovať sa na ruskej politickej scéne prostredníctvom strany Liberálne Rusko úrady zmarili. Pravicová strana Liberálne Rusko získala oficiálnu registráciu ministerstva spravodlivosti až po tom, ako zo svojich radov Berezovského vylúčila.

Kremľu sa podarilo živiť rozkol v radoch komunistickej strany, ktorá po tvrdej kritike v máji vylúčila predsedu Štátnej dumy Gennadija Selezňova a ďalších dvoch rebelantov. Putin predsedu Dumy za jeho štátnickú činnosť verejne pochválil a podporil jeho zotrvanie na čele dolnej komory. Nový politický ľavicový subjekt Selezňova by mal vo voľbách 14. decembra 2003 odňať stále populárnym komunistom časť sympatizantov.

Od výsledku volieb do Štátnej dumy a úspechu či porážky prokremeľských a provládnych strán môže v mnohom závisieť výsledok prezidentských volieb, ktoré budú v Rusku 14. marca 2004. Aj keď sa zatiaľ Putin o svojej kandidatúre verejne nevyjadril, je považovaný za hlavného kandidáta.

VZŤAHY S USA

Na konci mája Moskvu a Petrohrad navštívil americký prezident George W. Bush. Jeho historicky prvá návšteva Ruska potvrdila trend zlepšujúcich sa rusko-amerických vzťahov v rámci strategického spojenectva v medzinárodnej protiteroristickej koalícii. "Všetky ciele návštevy prezidenta USA v Ruskej federácii boli splnené," vyhlásil Putin po rokovaniach. Prezidenti USA a Ruska podpísali Dohodu o znížení strategických útočných potenciálov a ďalšie dokumenty.

V novej rusko-americkej odzbrojovacej dohode Washington a Moskva vyslovili súhlas so znížením stavu strategických jadrových hlavíc v priebehu desiatich rokov o dve tretiny. Podľa dohody do 31. decembra 2012 USA a Rusko znížia počty atómových hlavíc na úroveň 1700-2200 kusov. Dnes má každá zo strán po 6000 jadrových hlavíc. Spojené štáty ponúkli Rusku možnosť budúcej spolupráce pri budovaní amerického systému protiraketovej obrany. V jednom z vyhlásení sa obe strany dohodli, že zvážia aj možnosti v oblasti výskumu a čiastočne i výroby niektorých komponentov PRO pre USA a Európu.

VZŤAHY S BIELORUSKOM

Rok 2002 priniesol do vzťahov medzi Ruskom a Bieloruskom napätie i vyjasnenie si konkrétnych predstáv o roky proklamovanej integrácii. Spory medzi Moskvou a Minskom formálne urovnali až 27. novembra prezidenti Putin a Alexander Lukašenko, ktorí stáli aj za ich zrodom. Schôdzka oboch lídrov ale nepriniesla jednoznačnú odpoveď na kardinálnu otázku, akú podobu bude mať integrácia, o ktorej majú obe strany diametrálne odlišné predstavy.

Prezident Putin na konci leta navrhol Minsku pripojenie sa k Rusku s tým, že Bielorusko by sa stalo ďalším členom Ruskej federácie. Bielorusky líder to ale označil za ponižujúce a neprijateľné, pretože Bielorusko má záujem len o integráciu na princípe rovnoprávnosti.

Moskva priznala spory s Bieloruskom aj v otázke zavedenia spoločnej meny, ale príprava tohto spoločného projektu podľa Putina pokračuje. Bielorusko na začiatku novembra zaskočilo obmedzenie dodávok ruského plynu a Minsk pohrozil Moskve, že bude požadovať vyššie poplatky za tranzit plynu cez svoje územie na Západ. Lukašenko 6. novembra dokonca pohrozil Moskve vyhlásením obchodnej vojny, ktorá by sa mohla dotknúť ekonomických i vojenských záujmov Ruska.

BOJ S TERORIZMOM A KRIMINALITOU

V roku 2002 Ruskom otriaslo niekoľko tragických udalostí a teroristických útokov, ktoré si vyžiadali stovky ľudských životov a zranených. Pod viaceré udalosti sa podpísala nedbalosť a nedostatočná prevencia.

Výbuch protipechotnej míny 9. mája v dagestanskom meste Kaspijsk na juhu Ruska si vyžiadal vyše 40 obetí a asi 150 zranených účastníkov slávnostného sprievodu. Vyšetrovanie potvrdilo tzv. čečenskú stopu teroristického útoku, ale spolupáchateľmi boli podľa vyšetrovateľov aj predstavitelia ruskej armády.

Výtržnosti ruských fanúšikov z 9. júna v centre Moskvy sa stali nočnou morou pre políciu, verejnosť i politikov, pretože pouličnú rebéliu v samotnom srdci mesta ruská metropola ešte nezažila. Po futbalovej prehre Ruska s Japonskom došlo v centre Moskvy k nepokojom, pri ktorých jedna osoba zomrela a viac ako sto ľudí utrpelo zranenia. V nemocniciach museli hospitalizovať vyše 50 osôb. Medzi zranenými boli policajti, novinári, cudzinci a desiatky divákov. Fanúšikovia posilnení alkoholom a pocitom beztrestnosti zdemolovali asi tri desiatky áut, podpálili sedem vozidiel a na ďalších 70 autách porozbíjali okná. Vandali a stúpenci extrémistických hnutí pomocou kovových tyčí a fliaš od piva rozbili 227 výkladov.

Ruský ropný gigant Lukoil sa až dvakrát stal terčom závažnej kriminality. Dvanásteho septembra neznáme maskované osoby na okraji Moskvy uniesli viceprezidenta spoločnosti Lukoil Sergeja Kukuru. Za jeho prepustenie požiadali šesť miliónov dolárov. Kukura bol prepustený po dvoch týždňoch 25. septembra za dosť nejasných okolností. Na začiatku decembra v Gruzínsku uniesli otca iného viceprezidenta Lukoilu Vagita Šarifova. Neskôr sa našlo mŕtve telo 79-ročného Sadiho Šarifova. Podľa lekárov viceprezidentov otec podľahol infarktu krátko po únose.

Od roku 1996 sa v Rusku stalo obeťami vraždy najmenej 24 ruských federálnych a regionálnych politikov. V roku 2002 Ruskom najviac otriasla 18. októbra vražda gubernátora ruskej Magadanskej oblasti Valentina Cvetkova. Gubernátor údajne osobne kontroloval ťažbu zlata v oblasti a rybolov.

DôSLEDKY PROTITERORISTICKEJ OPERÁCIE V ČEČENSKU

Moskovské Divadlo Na Dubrovke, domovská scéna úspešného ruského muzikálu Nord Ost, sa v októbri stalo dejiskom krvavej rukojemníckej drámy. Divadlo s asi 800 divákmi a hercami prepadlo komando 41 čečenských po zuby ozbrojených teroristov, ktorí pod hrozbou vyhodenia divadla do vzduchu žiadali ukončenie čečenskej vojenskej kampane. Ruské špeciálne sily 26. októbra pri útoku na divadlo použili uspávací plyn na báze derivátov fentanylu. Plyn vyvolal u divákov stav hlbokého bezvedomia, u mnohých viedol k vážnym zdravotným komplikáciám s dôsledkom smrti. Vyslobodenie z rúk teroristov neprežilo 129 civilistov, elitné oddiely zneškodnili všetkých 41 teroristov. Morálnym víťazstvom v boji s terorizmom sa v Rusku stali prípravy na obnovenie predstavení muzikálu Nord Ost. Po oprave budovy a doplnení súboru sa predstavenia začnú vo februári. Predaj lístkov odštartoval 24. decembra.

Mestský súd v Moskve 20. novembra odsúdil hlavného organizátora pogromu na mestskom trhu Caricyno, neonacistu Michaila Volkova na trest odňatia slobody v trvaní deviatich rokov. Líder skupiny 150 až 300 skínov, ktorí 30. októbra 2001 bezdôvodne prepadli predavačov tmavšej farby pleti, je podľa súdu zodpovedný za organizáciu pogromu, výrobu oceľových tyčí, ktoré poslúžili ako zbrane, a vraždu troch cudzincov. Presné štatistiky počtu neonacistov a ultrapravičiarov v Rusku neexistujú, ale podľa odhadov ich je v krajine 35.000-50.000. Ruská polícia a justičné orgány si prejavy neonacizmu dlho odmietali pripustiť.

Rusko opäť potvrdilo, že je krajinou, kde je na čiernom trhu obrovské množstvo zbraní a munície. Rekordný úlovok sa podaril ruským kriminalistom 15. novembra neďaleko Moskvy, keď u manželského páru z čečenskej metropoly Groznyj pri pokuse o predaj zhabali 110 kilogramov výbušniny trinitrotoluén (TNT). Ide o najväčšie jednorázovo zaistené množstvo výbušniny v histórii ruského ministerstva vnútra. Toto množstvo trhaviny by bolo postačujúce na to, aby do vzduchu vyletelo niekoľko veľkých stavieb.

Posledné dni roku 2002 poznamenal teroristický útok na sídlo proruskej čečenskej administratívy v Groznom. Pri útoku na vládnu budovu v Groznom 27. decembra zomrelo 55 ľudí a ďalších 123 utrpelo zranenia. Obeťami útoku sa stali prevažne civilisti. Páchateľmi atentátu boli pravdepodobne dvaja samovražední útočníci, ktorí vrazili nákladným autom a terénnym vozidlom do prísne stráženého objektu, kde odpálili približne tonu výbušnín, ktoré viezli so sebou. Objednávateľom atentátu v Groznom bol podľa ruských úradov člen vedenia extrémistickej organizácie Moslimskí bratia Abú al-Wálid. Šéf povstalcov Aslan Maschadov sa od útoku dištancoval, označil ho však za dôsledok čečenskej vojny.

Výbuchu v Groznom predchádzalo 24. decembra zatknutie dvoch čečenských mužov s výbušninami v Moskve. Muži vo veku 22 až 25 rokov mali podľa tajnej služby FSB výbušniny pripevnené na tele na podobných pásoch ako teroristi, ktorí v októbri prepadli moskovské muzikálové divadlo.

V súvislosti s útokom v Groznom poslanec a predseda ruskej Únie pravicových síl (SPS) Boris Nemcov tvrdo kritizoval ruskú vojenskú prítomnosť v Čečensku. Podľa jeho slov 75.000 federálnych vojakov je v Čečensku na nič, pretože v separatistickej republike nie sú potrebné lietadlá a tanky, ale treba tam nasadiť príslušníkov elitných protiteroristických oddielov Alfa.

Od začiatku vojny v Čečensku pred troma rokmi zahynulo podľa údajov ruského generálneho štábu viac ako 14.000 rebelov. Od jesene 1999 padlo v Čečensku 4705 federálnych vojakov a policajtov. Vojenská a policajná operácia ruských jednotiek v Čečensku si od jesene 1999 za necelých 39 mesiacov vyžiadala zranenia 13.040 príslušníkov ruských federálnych síl a 28 je na zozname nezvestných.

Bezpečnostná a humanitárna situácia v Čečensku nezodpovedá predstavám federálnych úradov, ktoré sa rozhodli skoncovať s provizórnymi utečeneckými tábormi v Ingušsku. Na utečencov úrady podľa mimovládnych organizácií vyvíjali nátlak, aby súhlasili s návratom do vlasti. Minister ruskej vlády pre čečenské záležitosti Stanislav Iliasov uviedol, že do konca decembra sa do Čečenska vráti z Ingušska asi 20.000 čečenských utečencov. Ďalších 20.000 utečencov by sa malo vrátiť do konca júna 2003. Na väčšinu čaká v Čečensku len provizórium v podobe internátov a ubytovania v rodinách. Neskôr úrady plánujú, že utečencom pridelia prázdne opustené domy a pomôžu s ich opravou.

PRÍRODNÉ KATASTROFY

Letecká doprava zostáva v Rusku najbezpečnejším druhom dopravy, ale početné havárie potvrdzujú nielen vysoký vek techniky, ale aj nedostatky v kontrole a servise. Pravdepodobne celkom zbytočná bola havária prázdneho ruského dopravného lietadla IL-86 na okraji Moskvy 28. júla. Oficiálnou príčinou bola technická porucha zaseknutý zadný horizontálny stabilizátor. Ten už dve sekundy po štarte lietadla spôsobil extrémne stúpanie, pokles rýchlosti lietadla a jeho pád. O niekoľko mesiacov neskôr ale vyšlo najavo, že po preflámovanej noci piloti nemuseli byť v čase štartu celkom triezvi. Jeden z pilotov dokonca strávil noc pred štartom na záchytke.

V prvej polovici augusta ruské pobrežie Čierneho mora postihli povodne, ktoré si vyžiadali až 62 obetí a veľké materiálne škody. V mestách Novorossijsk, Krymsk a v ďalších letoviskách voda zaplavila až 21.000 domov, pričom zničila 664 rodinných domov a rekreačných stavieb a ďalších 6800 poškodila. Škody len na štátnom a obecnom majetku boli predbežne vyčíslené na približne 40 miliónov dolárov.

Základňa Chankala sa 19. augusta stala miestom raketového útoku povstalcov na najväčšiu ruskú dopravnú helikoptéru Mi-26 s vyše 150 osobami na palube. Vrtuľník bol preplnený vojakmi a pri jeho zostrelení zahynulo asi 126 osôb. Po tragédii bolo niekoľko dôstojníkov disciplinárne potrestaných a na území Čečenska boli sprísnené predpisy pre letecký transport vojakov. K tragédii nemuselo dôjsť, pretože tieto zraniteľné typy helikoptér mali nad Čečenskom zákaz letov.

Jeseň bola v Moskve a v Rusku v znamení lesných požiarov. Horiace porasty a rašeliniská v okolí ruskej metropoly svojím štipľavým dymom niekoľko týždňov sužovali milióny obyvateľov. Zadymenie Moskvy prekonalo aj rekord z roku 1972 a vyvolalo úvahy o potrebe zásadnej modernizácie vybavenia hasičskej služby.

Obrovský 2,5 kilometra široký a asi sto metrov vysoký odlomený kus ľadovca Kolka v Karmadonskom priesmyku v Severnom Osetsku 20. septembra spôsobil lavínu snehu a blata. V koryte dlhom 30 kilometrov si živel vyžiadal asi 136 obetí. Napriek úsiliu záchranárov a príbuzných sa za tri mesiace našlo len 17 znetvorených tiel. Medzi nezvestnými obeťami živlu sú aj dve desiatky ruských filmárov a mladý ruský herec a režisér Sergej Bodrov ml.

Hmotnosť odlomeného ľadu z ľadovca vedci odhadli na najmenej 22 miliónov ton. Na ceste do údolia ľad uvoľnil ďalších 40-50 miliónov metrov kubických hornín a zeminy. Tragédii pomohlo i to, že v Rusku bol už na konci 80. rokov z finančných dôvodov pozastavený výskum a monitoring ľadovcov.

REFORMA OZBROJENÝCH SÍL A JUSTIČNÉHO SYSTÉMU

Ani rok 2002 nepriniesol Rusku reformu ozbrojených síl. V demoralizovanej armáde žijú mnohí dôstojníci pod hranicou chudoby a vojaci sú veľmi častým terčom šikany. Ročne z ruskej armády zuteká až 5000 vojakov, ale presné štatistiky nie sú k dispozícii. Ruská armáda zažila v roku 2002 sériu skupinových útekov.

Najväčší prípad dezercie v novodobej ruskej histórii sa stal 8. septembra pri Volgograde na juhu európskej časti Ruska. Počas vojenského cvičenia vtedy svoju jednotku z obavy pred ďalšou šikanou zo strany veliteľov opustilo naraz až 54 vojakov.

V Rusku formálne prebehla reforma justičného systému, ale jej výsledky sa doposiaľ prejavili len v poklese počtu osôb vo vyšetrovacej väzbe. O tej v minulosti rozhodoval prokurátor, teraz výhradne súd.

Tieň podozrenia na ruský justičný systém a väzenskú službu vrhol prípad náhleho úmrtia čečenského teroristu Salmana Radujeva. Doteraz najvyššie postavený čečenský terorista strávil od vynesenia rozsudku za mrežami len rok a zomrel v polovici decembra za nejasných okolností. Niektoré ruské médiá s odvolaním sa na vlastné zdroje oficiálne závery spochybnili a uviedli, že na jeho predčasnej smrti sa mohlo podpísať nielen jeho podlomené zdravie, ale aj násilie zo strany dozorcov a nedostatočná lekárska starostlivosť.

ZBROJNÝ PRIEMYSEL

Medzi najúspešnejšie komodity ruského exportu patria okrem ropy a plynu aj zbrane. V novembri symbol ruského zbrojárskeho priemyslu, samopal Kalašnikov, oslávil svoje 55. jubileum. Zbrane AK-47 sa od roku 1947 vo svete vyrobilo asi 100 miliónov kusov. Žijúci konštruktér Michail Kalašnikov dúfa, že sa dočká zriadenia múzea tohto samopalu. Hlavným sponzorom by sa mala stať ruská zbrojovka Ižmaš v Iževsku, ktorá 26 modifikácii samopalu ako svoj hlavný výrobný artikel vyváža do 108 krajín sveta.

Americký Kongres vo svojej výročnej správe v auguste označil Rusko za jedného zo svetových lídrov v predaji zbraní. Podľa správy Rusko v roku 2001 podpísalo kontrakty na dodávku zbraní do zahraničia za 5,8 miliardy USD a bolo na druhom mieste za Spojenými štátmi, ktoré uzavreli kontrakty za 12,1 miliardy USD. Podľa štatistiky Štokholmského medzinárodného ústavu pre otázky mieru a odzbrojenia, ktorá vychádza z hodnoty skutočne dodaných zbraní, Rusko v roku 2002 predalo do zahraničia zbrane takmer za päť miliárd USD a je na prvom mieste pred USA, ktoré v roku 2001 získali za zbrane 4,56 miliardy USD.

PRAVOSLÁVNA CIRKEV A JEJ VZŤAHY S KATOLÍCKOU CIRKVOU

Rok 2002 nepriniesol v Rusku zmierenie medzi pravoslávnymi a katolíkmi. Vedenie ortodoxnej cirkvi obviňuje Vatikán z misijnej činnosti na území, kde katolícka cirkev nemá historické korene. Napätie sa podpísalo na odmietavom postoji hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi, patriarchu Alexij II., k návšteve pápeža Jána Pavla II. v Rusku i na viacerých prípadoch vyhostenia katolíckych duchovných z Ruska. V jednom prípade ruské úrady nepredĺžili víza aj slovenskému kňazovi Stanislavovi Krajniakovi, ktorý pôsobil v meste Jaroslavľ, vzdialenom asi 240 kilometrov severovýchodne od Moskvy. Rusko opustil 27. augusta krátko pred vypršaním platností víza.

KULTÚRA

V oblasti kultúrneho života Ruska sa opakovane zviditeľnil problém slobody tvorby. Niekoľko spisovateľov strednej a mladšej generácie sa dostalo do nemilosti proputinovského hnutia Ideme spolu a došlo až na verejné ničenie nevhodných kníh, ktoré údajne kazia ruskú mládež. Jeden z poškodených, spisovateľ Viktor Jerofejev sa otvoreným listom obrátil až na ruského prezidenta a požiadal ho o ochranu literatúry pred inkvizítorskými útokmi novodobých cenzorov. Ruské provládne hnutie Ideme spolu naposledy podalo trestné oznámenie na Kirilla Vorobiova, ktorý publikuje pod pseudonymom Bajan Širianov, za jeho román Stredná pilotáž (Srednij pilotaž). Podľa mládežníkov autor v románe propaguje drogy a pornografiu. Trestnému stíhaniu za šírenie pornografie čelí autor kontroverzných ruských bestsellerov Vladimir Sorokin. Terčom tvrdej kritiky zo strany hnutia Ideme spolu sa okrem Jerofejeva stali aj spisovatelia Viktor Pelevin a Alexandra Marininová.

V roku 2002 Rusko získalo aj prišlo o svoju prvú Miss Universe. Dvadsaťštyriročná Ruska Oxana Fedorovová z Petrohradu v máji zvíťazila v konkurencii vyše 70 krásavíc sveta. Kráska s vysokoškolským policajným vzdelaním a v hodnosti dôstojníka ale v septembri o titul prišla. Dôvodom bolo porušenie zmluvy s organizátormi. Podľa niektorých správ Oxana pribrala a nechcela sa zúčastňovať na oficiálnych podujatiach, podľa iných sa dostala do požehnaného stavu.

OBYVATEĽSTVO

Ruská federácia má 145 miliónov obyvateľov. Vyplýva to z predbežných výsledkov sčítania obyvateľstva, ktoré sa v Rusku konalo v prvej polovici októbra. Údaje štatistikov sa zhodujú s oficiálnymi údajmi o počte obyvateľov krajiny z 1. januára 2002.

Za obdobie posledných desiatich rokov sa do Ruska, zväčša z postsovietskych krajín, prisťahovalo asi sedem miliónov ľudí. Za rovnaké obdobie sa z krajiny, naopak, vysťahovali do cudziny tri milióny ľudí a v rámci Ruska sa presťahovalo 27 miliónov obyvateľov. Najväčším mestom krajiny je Moskva s 10,4 milióna obyvateľov. Pri poslednom sčítaní v roku 1989 mala Moskva o dva milióny obyvateľov menej. Sčítanie stálo ruský štát najmenej 180 miliónov dolárov. V celom Rusku, s výnimkou kaukazského Dagestanu a Ingušska, klesá pôrodnosť a podľa pesimistických prognóz by sa počet obyvateľov Ruska mohol z dnešných 145 miliónov obyvateľov znížiť do roku 2040 až na 75 miliónov osôb.

Zdravotný stav ruskej populácie vyvoláva u expertov stále viac obáv. Priemerná dĺžka života ruských mužov je 59 rokov, ženy žijú v Rusku v priemere o 13 rokov dlhšie. Asi 44 miliónov obyvateľov žije pod hranicou chudoby.

V Ruskej federácii je nositeľmi vírusu HIV, ktorý spôsobuje ochorenie AIDS, už najmenej 220.000 ľudí. Riaditeľ ruského federálneho Centra pre prevenciu a boj s AIDS Vadim Pokrovskij tvrdí, že oficiálne štatistiky hlboko zaostávajú za realitou. Podľa jeho odhadu je dnes v Rusku infikovaných vírusom HIV už asi milión osôb. V ruských väzniciach, kde je necelý milión osôb vo výkone trestu a vo vyšetrovacej väzbe, je vírusom HIV nakazených najmenej 38.000 väzňov. Ako uvádza ruské ministerstvo spravodlivosti, v dôsledku choroby AIDS zomiera v ruských väzniciach ročne viac ako 3000 ľudí.

V Rusku ale zomierajú ľudia aj bez pričinenia závažných chorôb. Len v Moskve sa každé leto utopia najmenej tri stovky rekreantov a v zime podľahnú mrazu stovky bezdomovcov. Od októbra počet obetí zimy v ruskej metropole presiahol 205 osôb.

Najbohatším Rusom je veľmi pravdepodobne prezident ruskej ropnej spoločnosti Yukos Michail Chodorkovskij. Za najbohatšieho Rusa ho pre majetok v hodnote 3,7 miliardy dolárov označil americký časopis Forbes. V rebríčku časopisu Forbes medzi 497 miliardármi sveta, ktorí vlastnia majetok presahujúci jednu miliardu dolárov, figuruje sedem Rusov. Ako druhý Rus sa v rebríčku umiestnil gubernátor Čukotky na ruskom Ďalekom východe Roman Abramovič, ktorého sibírska ropná spoločnosť Sibnefť má podľa Forbesu hodnotu tri miliardy USD. Tretí je v Rusku Michail Fridman. Do jeho obchodnej skupiny Aľfa patrí okrem iného aj veľký bankový ústav Aľfa-bank. Jeho majetok bol ohodnotený na 2,2 miliardy dolárov.

Mobilný telefón v Rusku vlastní približne 10 percent populácie. Podľa štúdie spoločnosti ACM-Consulting ruskí operátori mobilných sietí mali na konci augusta 14,46 milióna klientov. Lídrom ruského trhu je spoločnosť MTS s 5,45 milióna klientmi.

(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 866
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 738
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 805
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 035
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 904
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 582
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 012
  8. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 753
  9. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 3 725
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 433

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

ŠPORT

BBC ukázalo ruských chuligánov. Jediným pravidlom je nezabiť

Nie pre každého budú MS len o futbale.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

Neprehliadnite tiež

Samovražedný útočník sa odpálil v Mogadišu. Výbuch si vyžiadal 39 obetí

K zodpovednosti za útok sa doposiaľ nikto neprihlásil.

Netanjahu vlani odmietol mierový plán od Kerryho, tvrdí denník Haarec

Mierová iniciatíva predpokladala aj existenciu samostaného Izraela a Palestíny.

V Bielorusku demonštrovali stovky ľudí proti daňovému zákonu

Ľudia, ktorí odpracovali menej než 183 dní za rok, by mali podľa legislatívy vláde zaplatiť asi 235 eur.

Americká vláda pripravila nové smernice pre deportáciu prisťahovalcov

Sprísnené opatrenia počítajú so zrýchleným procesom deportácie.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop