BR OSN sa o otázke Krymu stretla už viac než 30-krát, prijatie akýchkoľvek rezolúcií blokuje Rusko.
NEW YORK. Rusko, Čína, Venezuela a Angola ignorovali neformálne stretnutie Bezpečnostnej rady OSN o stave ľudských práv na polostrove Krym, ktorý sa minulý rok odtrhol od Ukrajiny a pripojil k Rusku.
Zasadnutie sa konalo vo štvrtok za zatvorenými dverami z iniciatívy Litvy.
Hovorca ruskej misie pri OSN Alexej Zajcev označil debatu o ľudských právach na Kryme za "kontraproduktívnu a provokatívnu". "Nespadá to do právomocí Bezpečnostnej rady," vyhlásil.
Litovská vyslankyňa pri OSN Raimonda Murmokaité vyjadrila poľutovanie, že jej kolegovia zo spomínaných krajín sa na stretnutí nezúčastnili.
"Rusko zvyčajne veľmi rýchlo kritizuje údajné porušovanie ľudských práv na Ukrajine, no úplne ignoruje porušovanie ľudských práv v oblastiach, v ktorých vládne," povedala.
Vodca Krymských Tatárov žiada zachovanie sankcií
Vodca národného hnutia Krymských Tatárov Mustafa Džemilev vyzval Západ, aby ponechal v platnosti sankcie zavedené voči Rusku v súvislosti s anektovaním územia v marci 2014 a nútil tak ruských "agresorov" k odchodu bez použitia vojenskej sily.
Pred neformálnym vystúpením na pôde Organizácie Spojených národov tiež varoval, že prípadná vojna by na Kryme "znamenala vyhladenie celej populácie Krymských Tatárov", ktorých na polostrove žije okolo 280-tisíc.
Džemilevovi po odtrhnutí Krymu od Ukrajiny zakázali vstup na jeho územie, s tamojšími obyvateľmi je však podľa vlastných slov naďalej v kontakte a dozvedel sa, že ich životné podmienky sú dnes rovnako zlé alebo dokonca horšie ako v ére Sovietskeho zväzu.
Dodal, že zatiaľ čo kedysi bol Krym vyhľadávanou turistickou oblasťou, teraz "ho menia na vojenskú základňu". Vodca Krymských Tatárov označuje minuloročné referendum o pripojení k Rusku za "falošné" a vyhlasuje, že ak by sa konalo v súčasnosti, podľa prieskumov by hlasovalo za iba 20 percent obyvateľstva.
Mnohí z Krymských Tatárov, ktorí používajú vlastný turkický jazyk a vyznávajú islam, vnímali návrat pod správu Moskvy s nevôľou, keďže za sovietskej éry bol ich národ utláčaný.
Džemilev stál až do roku 2013 na čele orgánu reprezentujúceho menšinu. Nové krymské vedenie mu v apríli 2014 zakázalo vstup na polostrov počas nasledujúcich piatich rokov.
Rezolúcie blokuje Rusko
Krym sa pripojil k Rusku 21. marca potom, čo sa na polostrove konalo referendum odtrhnutí sa od Ukrajiny. Medzinárodné spoločenstvo ani Ukrajina anexiu Krymu Ruskom neuznali a stále ho považujú za ukrajinské územie.
BR OSN sa o otázke Krymu stretla už viac než 30-krát, prijatie akýchkoľvek rezolúcií však blokuje Rusko ako stály člen s právom veta.
