RIGA. Približne tisíc ľudí v pondelok pochodovalo k Pamätníku slobody v lotyšskej Rige, aby vzdali poctu Lotyšom bojujúcim počas druhej svetovej vojny proti Sovietom v nemeckých nacistických jednotkách Waffen-SS.
Na čele každoročného sprievodu, ktorý vyvrcholil kladením kvetov a spievaním piesní, išli opäť vojnoví veteráni, zatiaľ čo iní obyvatelia pobaltskej krajiny proti zhromaždeniu protestovali, keďže ho považujú za velebenie fašizmu.
Účastníci sa obhajujú tvrdením, že oslavujú len takzvaných legionárov, ktorí sa Lotyšsko snažili ubrániť pred Červenou armádou.
Pre odporcov, z ktorých sú mnohí príslušníkmi ruskej národnostnej menšiny, je však pochod urážkou pre milióny obetí boja proti nacistickému Nemecku.
Po skončení kontroverzného obradu sa pri pamätníku zišla malá skupina demonštrantov symbolicky "dezinfikujúcich" priestranstvo a upozorňujúcich fotografiami na krutosti páchané nacistami.
Lotyšsko bolo počas druhej svetovej vojny terčom invázie nemeckých, ale aj sovietskych síl, ktoré krajinu okupovali až do roku 1991.
Mnohí Lotyši museli nedobrovoľne nastúpiť do oddielov Waffen-SS známych ako Lotyšská légia, zatiaľ čo iní tak robili dobrovoľne. Niektorí krajania ich dnes považujú za hrdinov bojujúcich za nezávislosť a proti komunizmu.
Židovský historik Efraim Zuroff z Centra Simona Wiesenthala pochod označil za pokus zakrývať zločiny kolaborantov s nacistami spáchané v Lotyšsku, kde v rokoch 1941 a 1942 zahynulo takmer 80-tisíc Židov, čo je 90 percent miestnej židovskej populácie v období pred vypuknutím vojny.
Podporovatelia legionárov tvrdia, že sa tak stalo ešte pred vznikom légie, podľa Zuroffa sa však niektorí príslušníci "aktívne podieľali na masovom vraždení Židov ešte pred tým, ako sa pripojili k Waffen-SS".
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
