Island nikdy nebol v Európskej únii a napriek tomu si užíval väčšinu výhod európskych občanov. Islanďania môžu cestovať po Európe bez víz, ostrovná krajina je dokonca súčasťou Schengenského priestoru.
Ani obchodné obmedzenia prakticky neexistujú, Island je súčasťou Európskeho ekonomického priestoru, čo zaručuje štyri základné slobody: pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu.
Pre pochopenie, prečo sa teda Island vôbec o členstvo uchádzal, sa treba vrátiť do roku 2009, keď krajina prihlášku podávala. Island sa vtedy vyrovnával s kolapsom bankového sektoru, ktorý roky ťahal ekonomiku ostrova.
Mena spadla o polovicu a vtedajšia ľavicová vláda verila, že stabilita symbolizovaná Európskou úniou by mohla krajine pomôcť. V otrasoch sa medzitým ocitla aj samotná Únia, Brusel už nevyvoláva taký dojem „bezpečného prístavu“.
Problémy Islandu sa začali na opačnej strane Atlantického oceánu. Keď v roku 2008 v Spojených štátoch zbankrotovala investičná banka Lehman Brothers, dopady položili aj tri najväčšie islanské banky.
Tie však väčšinu svojich aktivít nevykonávali na ostrove, ale v západoeurópskych krajinách. Najmä vo Veľkej Británii dávali lacné úvery, ktoré niekoľkokrát presahovali výkonnosť islandskej ekonomiky.
„Od začiatku to bol podvod. IceSave mal v Británii a Holandsku 300-tisíc zákazníkov, toľko má Island občanov. Navyše už teraz sme na tom ekonomicky veľmi zle, my tie škody jednoducho zaplatiť nemôžeme. Zodpovednosť za to musia prebrať všetky vlády, teda islandská, britská aj holandská,“ povedala v roku 2011 pre SME islandská aktivistka a vtedajšia poslankyňa Birgitta Jonsdóttir.
Vlády však zodpovednosť prebrať nechceli a stále tak ostáva dlh voči ľuďom, ktorí uverili v dôveryhodnosť islandských bánk. Ak by sa krajina stala členským štátom Únie, títo veritelia by získali ďalšie páky, ako si svoje peniaze vymáhať priamo od islandskej vlády, ktorá zlyhala pri dozore nad bankami.
Na špecifiká Islandu príde rad neskôr, ale pri bankách treba spomenúť to, že Geir Haarde sa zlyhanie svojej vlády počas finančnej krízy musel spovedať aj pred súdom.