Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
ABIDJAN, BRATISLAVA. Prezývajú ju železná lady Afriky a bola prvou dámou kontroverzného vládcu Pobrežia Slonoviny. Simone Gbagbovú v utorok odsúdil súd v najväčšom meste Pobrežia Slonoviny Abidjane na dvadsať rokov väzenia.
Medzinárodný trestný súd na ňu vydal zatykač ešte v roku 2012 a mala sa tak stať prvou ženou, ktorú bude súdiť. Jej vlasť ju však odmietla vydať a rozhodla sa pre domáci súdny proces.
Organizovala gangy
Gbagbovú súd odsúdil jednohlasne na dvadsať rokov väzenia za narušenie verejného poriadku, organizovanie ozbrojených gangov a ohrozenie štátnej bezpečnosti počas povolebných nepokojov v roku 2010.
Jej manžel, bývalý prezident Laurent Gbagbo vtedy odmietol uznať výsledky volieb, ktoré medzinárodné spoločenstvo označilo za slobodné a férové a odovzdať kreslo svojmu dlhoročnému rivalovi Alassanovi Ouattarovi. Nariadil vojakom udržať si kontrolu nad prezidentským palácom, štátnou televíziou a kasárňami.
Nasledovali mesiace krvavých bojov medzi stúpencami oboch táborov, ktoré pripravili o život tritisíc ľudí a ďalších 800tisíc muselo opustiť svoje domovy.
Ku konfliktu prispeli aj náboženské rozpory medzi väčšinovými kresťanmi reprezentovanými Gbagbom a moslimami na čele s Ouattarom.
Nespravodlivý verdikt
Gbagbová bola v tom čas vedúcou politickou figúrou manželovej politickej strany Ľudového frontu Pobrežia Slonoviny. Jej dcéra Marie Antoinette Singletonová pre BBC povedala, že rozsudok nie je spravodlivý a je politicky motivovaný.
„Ak sa stalo niečo zlé, tak sa to stalo na oboch stranách. Nikto sa však nesnažil priviesť pred súd všetkých zodpovedných.“
Vojenské zložky lojálne súčasnému prezidentovi Ouattarovi sa tiež podieľali na vojnových zločinoch motivovaných etnickými a náboženskými dôvodmi, keď obkľúčili Abidjan.
Zatiaľ ich nikto nevolal na zodpovednosť. Ouattara plánuje v nadchádzajúcich voľbách tento rok opäť kandidovať. Tieto voľby budú ďalšou skúškou pre krajinu s históriou niekoľkých občianskych vojen.
Samotný Gbagbo medzitým na svoj ďalší osud čaká v holandskom sídle Medzinárodného trestného súdu. Súdiť ho chcú aj za zločiny proti ľudskosti. Hrozí mu až doživotie.
