BRUSEL, BRATISLAVA. Spoločný trh, spoločná mena, spoločné hranice, spoločná ústava. Európa ešte nikdy nebola taká zjednotená ako dnes. Lenže podľa mnohých to nestačí a sen o ešte zjednotenejšom kontinente má pokračovať. Spoločnou armádou.
Myšlienka jednotných európskych ozbrojených síl v žiadnom prípade nie je nová a pravidelne sa objavuje prakticky už od začiatku európskej integrácie. Naposledy s ňou cez víkend prišiel predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. Dôvod? Obavy pred expanziou Ruska.
Nemecko je za
„Spoločná európska armáda by presvedčila Rusko, že to s ochranou vlastných hodnôt myslíme vážne,“ povedal šéf Komisie pre Welt am Sonntag. Imidž Únie podľa neho po kríze na Ukrajine „dramaticky utrpel“ a potrebujeme preto spoločnú zahraničnú politiku – a tá je reálna len ruka v ruke s armádou. NATO podľa neho nestačí, lebo nie všetky krajiny Únie sú aj v aliancii.
Spoločnú európsku obranu podporuje Nemecko. Tamojšia ministerka obrany Ursula von der Leyenová sa preto pridala k Junckerovi. Priznala však, že to nie je otázka blízkej budúcnosti.
Junckerov sen však v Únii nesníva každý. Podľa euroskeptikov by bola spoločná armáda len ďalším krôčikom k ešte väčšej federalizácii a oslabení úlohy národných štátov. Myslí si to aj predstaviteľ euroskeptickej Strany nezávislosti Veľkej Británie (UKIP) Mike Hookem.
Spoločné európske ozbrojené sily by podľa neho boli pre Britov tragédiou. „Videli sme ten bordel, aký Únia urobila v eurozóne,“ povedal pre Guardian. „Teraz jej máme veriť, že bude schopná ochrániť naše ostrovy?“
Okrem tradičnej euroskepsy majú Briti na nedôveru ešte jeden dôvod navyše: Gibraltár. Nárok na polostrov je predmetom dlhodobého sporu medzi Britmi, ktorým formálne patrí, a Španielskom, ktoré s ním má spoločnú hranicu. Vlani vyústil do obchodnej blokády.
Hookem tvrdí, že spoločné európske sily by toto britské zámorské územie nedokázali ochrániť.
Zlé načasovanie
Junckerov nápad prichádza trochu v čudnom čase.
