BAGDAD. Extrémistická organizácia Islamský štát v nedeľu zrejme zničila a vyplienila ďalšiu významnú archeologickú lokalitu v severnom Iraku.
Zrúcaniny mesta Chorsábád, známeho aj ako Sargonova pevnosť, sa stali už treťou lokalitou zničenou islamistickými radikálmi za posledné dni.
Iracké ministerstvo cestovného ruchu a pamätihodností informovalo, že vláda preveruje informácie od miestnych obyvateľov, ktorí uviedli, že islamisti zaútočili na lokalitu.
Overiť ich je ťažké, pretože oblasť sa nachádza na kontrolovanom území.
Ničili aj buldozérmi
Podľa irackého ministra Ádila Širšába existujú obavy, že islamisti odstránili artefakty a vážne poškodili aj túto výnimočnú lokalitu, ktorá sa nachádza asi 15 kilometrov severovýchodne od mesta Mósul - de facto hlavného mesta Islamského štátu v Iraku.
Agentúra AP citovala kurdského predstaviteľa Saída Mamuziniho z Mósulu, ktorý uviedol, že islamisti dnes v Chorsábáde začali ničiť archeologickú lokalitu - podobne ako v dvoch predchádzajúcich prípadoch, keď zdemolovali lokality v Nimrúde a Hatre - obe zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Zničenie Nimrúdu buldozérmi UNESCO nazvalo "vojnovým zločinom". Islamisti zničili aj vzácnu knižnicu v Mósule.
Spomínané iracké ministerstvo vyzvalo velenie koalície pod vedením USA, aby náletmi na pozície islamistov cielene chránili archeologické lokality svetového významu pred ich zničením.
Mažú dejiny irackého národa
Iracké úrady nepoznajú ani rozsah škôd, ktoré islamisti už doteraz napáchali vzhľadom na to, lokality ležia na území islamistami vyhláseného kalifátu na severe Iraku.
Chorsábád vznikol ako nové hlavné mesto asýrskej ríše na základe nariadenia kráľa Sargona II., ktoré vydal krátko po svojom nástupe na trón v roku 721 pred Kristom. Starobylé mesto je povestné svojimi kamennými reliéfmi.
Islamisti na obsadených územiach ničia pamiatky predislamského obdobia, lebo tvrdia, že sú v rozpore s ich náboženskou doktrínou, podľa ktorej sochy a iné vyobrazenia musia byť zničené.
Postup islamistov pritom odsúdili mnohí vplyvní moslimskí duchovní vrátane sunnitských.
Kurátori viacerých zbierok s artefaktmi z Orientu sa vyjadrili, že ničením kultúrneho dedičstva v Iraku islamisti "mažú dejiny a identitu irackého národa".
Upozorňujú, že mnohé predmety sa dostávajú na čierne trhy a zisk z ich predaja slúži na financovanie bojových aktivít.
Experti pripomínajú, že sochy a staroveké stavby sú síce z pohľadu konzervatívneho výkladu koránu zakázané - harám, čo však ich predaju - paradoxne - nebráni.
Väčšina artefaktov, ktoré nevyhovujú viere islamistov, je však nenávratne zničená.
