Heľpa 26. decembra (TASR) - Deň svätého Štefana, druhý deň vianočný, je na Horehroní odjakživa spojený s mnohými ľudovými zvykmi a obradmi. V Heľpe, ale i v ďalších dedinách sa v ten deň mládenci a devy na saniach ťahaných koňmi po dedine i jej okolí prevážali. Ľudia verili, že ak sánkovačka bude čo najdlhšia, i konope a ľan nasledujúci rok čo najvyššie narastú. Gazdovia preto kone mládencom, ak tí nemali svoje, požičať neváhali. Niektorí však radšej sami kone zapriahli a mládež rozvážali.
Na svätého Štefana nielen v tejto rázovitej obci od rána po vinšovačke, "štefanovaní", chlapci i mládenci, ale aj dospelí chlapi chodili. Dospelých za vinš v domoch trúnkom páleného a jedlom ponúkli. Pre mladších namiesto pálenky sladkostí pripravili. Niektoré gazdiné im aj peniaze dali.
Gazdovia z Horehronia sa vždy tešili, ak na Vianoce záľaha snehu pokryla tento kraj. Na Štefana totiž kone po snehu brodili, pretože to zaručovalo, že po celý rok budú mocné a sviežosť a zdravie si zachovajú. Ak však Vianoce boli bez snehu, kone aspoň vo vode v potoku brodili.
Pred tradičnou štefanskou zábavou mládenci na Horehroní po "bursíkoch", obchôdzke s muzikou, po dedine chodili. Zavítali do každého domu, v ktorom bolo dievča súce do tanca. Domáci ich nielen počastovali, ale aj klobásku, mäsko a rôzne dobroty dali. Tie sa však až na tancovačke jedli. Na obchôdzke aj peňazí toľko dostali, že nimi muziku mohli vyplatiť. A ak niečo z nich ostalo, v šenku ich minuli. Beda ale bolo dievčaťu, ktorého rodičia "bursovníkov" neodmenili. Darmo prišlo na zábavu, žiaden mládenec s ňou slovka neprehovoril, ani do tanca ju nepozval. Neostávalo jej nič, len sa kvôli chamtivým rodičom domov čo najskôr v hanbe pobrať.
*mb som
