Podgorica 23. decembra (TASR) - Medzinárodní pozorovatelia dnes varovali, že neúspešné voľby v oboch juhoslovanských republikách môžu pokračovať donekonečna a vyvolať nestabilitu, ak nebudú zmenené príslušné zákony.
Výzve pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rady Európy (RE) v nedeľu predchádzali neúspešné voľby prezidenta Čiernej Hory, ktoré stroskotali na nízkej účasti, keďže k urnám neprišla zákonom požadovaná nadpolovičná väčšina oprávnených voličov.
Na podmienke minimálne 50-percentnej účasti stroskotali aj nedávne dva pokusy o zvolenie prezidenta Srbska.
Podobne ako Vojislav Koštunica v srbských voľbách, presadzovateľ čiernohorskej nezávislosti Filip Vujanovič v nedeľu získal výraznú väčšinu hlasov, výzvy opozície na bojkot volieb spôsobili, že k urnám prišlo len okolo 46 percent voličov, čím sa voľby stali neplatnými. Vujanovič získal 85 percent odovzdaných hlasov, kým druhý najúspešnejší kandidát len šesť percent.
Predstavitelia OBSE a RE, ktoré pred voľbami spustili vlastné kampane zamerané na zvýšenie účasti, vyzvali na zmenu volebných zákonov, keďže "súčasný systém láka politické sily, ktoré si kvôli úzkym straníckym záujmom želajú podkopanie procesu, aby vyzvali na bojkot volieb".
"Vzhľadom na neúspešné prezidentské voľby v Srbsku a Čiernej Hore ... by sa malo zvážiť zrušenie všetkých ustanovení, ktoré umožňujú nekonečný cyklus opakovaných volieb," vyhlásil šéf pozorovateľskej misie OBSE Nikolaj Vulchanov. "Možnosť nekonečného opakovania volieb vyzýva na bojkoty a nesie so sebou riziko predlžovania politickej nestability," dodal.
Vulchanov navrhol zrušenie požiadavky na minimálnu účasť, alebo zmenu zákonov, ktoré by umožnili druhé kolo volieb medzi hlavnými kandidátmi bez ohľadu na to, koľko voličov príde k urnám.
Šéf pozorovateľskej misie Parlamentného zhromaždenia RE Andreas Gross vyjadril obavy, že hlboká politická polarizácia, ktorá počas týchto volieb opäť vyšla na povrch, by mohla vážne ohroziť reformné snahy v Čiernej Hore.
Vujanovič, úradujúci predseda parlamentu, predvolebnú kampaň postavil na vystúpení Čiernej Hory z juhoslovanskej federácie a obyvateľom sľúbil rýchly proces integrácie do EÚ a NATO. Opozíciu, ktorá si s poukázaním na tesné historické väzby želá zachovanie vzťahov so Srbskom, Vujanovič obvinil z "obrovského deštruktívneho vplyvu". Čiernohorská opozícia, vzhľadom na momentálne relatívne nízku mieru popularity, vlastného kandidáta nepostavila a rozhodla sa pre sabotovanie volieb.
Termín opakovaného hlasovania zatiaľ nestanovili, predpokladá sa však, že nové voľby sa uskutočnia ešte v januári.
Vujanovič by mal na poste prezidenta vystriedať Mila Djukanoviča, ktorý sa po víťazstve v októbrových prezidentských voľbách rozhodol pre post premiéra a momentálne čaká na oficiálne vymenovanie. Obaja lídri sú členmi vládnej Demokratickej strany socialistov (DPS).
Srbsko a Čierna Hora v marci podpísali dohodu o transformácii súčasnej juhoslovanskej federácie, na základe ktorej majú obe republiky zostať vo voľnej únii minimálne tri roky. Po tomto období možno v Srbsku aj Čiernej Hore zorganizovať referendum o plnej nezávislosti. Vujanovič prisľúbil, že v prípade zvolenia túto možnosť využije.
