Londýn 23. decembra (TASR) - Pred štvrťstoročím opustil rady živých Charles Chaplin, nesmrteľná osobnosť svetovej kinematografie. Rodák z Londýna zomrel 25. decembra 1977 vo švajčiarskom Corsier-sur-Vevey vo veku nedožitých 89 rokov.
Potomok varietných umelcov, ktorý sa na divadelnú scénu dostal už v ôsmich rokoch, mal smutné detstvo. Vyrastal v sirotincoch a internátoch, pretože otca stratil už veľmi skoro a matka bola v psychiatrickom ošetrení. Po početných pouličných vystúpeniach sa v 17 rokoch stal členom hudobnej formácie Fred Karno Company, o sedem rokov neskôr prijal filmovú ponuku spoločnosti Keystone.
Honorár najslávnejšieho filmového komika všetkých čias činil na začiatku kariéry 1,5 dolára týždenne. Pre umelca typický klobúk, kabát, nohavice, ako aj veľkorozmerné topánky a fúzy sa objavili na striebornom plátne po prvý raz v roku 1914. Obrovský úspech množstva krátkych príbehov, ktoré nakrúcal ako na bežiacom páse, radikálne zmenil jeho život, nie však osobnosť. V roku 1915 Chaplinov honorár činil 1250 dolárov týždenne, o rok neskôr 10.000 dolárov a v roku 1917 dostal umelec milión dolárov za nakrútenie ôsmich filmov.
Charles Chaplin stál v roku 1919 spoločne s hercami Mary Pickfordovou a Douglasom Fairbanksom, ako aj režisérom Davidom Griffithom pri zrode filmovej spoločnosti United Artists, pre ktorú exkluzívne nakrúcal od roku 1923 do roku 1966.
Burlesky, na ktorých Chaplin participoval nielen ako hlavný predstaviteľ Tuláka, Emigranta, či policajta alebo vojaka, ale aj ako ich scenárista a režisér, sa stali súčasťou zlatého fondu kinematografie a zostávajú ňou aj štvrťstoročie po umelcovom úmrtí. To isté platí aj o jeho celovečerných filmoch Zlatá horúčka (1925), Cirkus (1928) alebo Moderná doba (1936).
Prvý skutočne ozvučený Chaplinov film Diktátor (1941) prezentuje už zrelého angažovaného umelca, ktorý sa nebojí parodovať Adolfa Hitlera a o rok neskôr využívať vlastný vplyv na presadenie požiadavky na otvorenie druhého frontu proti fašistickej Tretej ríši. Po II. svetovej vojne si Chaplin ironickým dielom Monsieur Verdoux pohneval amerických veteránov, ale čoskoro sa dostal aj pod drobnohľad amerických daňových úradov a politikov snoriacich v období mccarthyzmu po nepriateľoch v Hollywoode.
V roku 1952 preto odchádza na starý kontinent, aby sa usadil v Corsier-sur-Vevey na brehu Ženevského jazera. Neskôr rezignoval aj na možnosť návratu do USA.
Charles Chaplin sa nestratil ani vo svete modernej kinematografie, aj keď na epochálny úspech nemých grotesiek sa nadväzovalo iba veľmi ťažko.
V Londýne nakrútil v roku 1957 film Kráľ v New Yorku, v ktorom odsúdil činnosť Komisie pre skúmanie protiamerickej činnosti, ale aj svet reklamy a iné aspekty amerikanizácie života. Za toto dielo dostal Medzinárodnú cenu mieru. O deväť rokov neskôr nakrútil Grófku z Hongkongu, dielo, ktorého príťažlivosť spočívala predovšetkým v hlavných predstaviteľoch - Sophii Loren a Marlonovi Brandovi.
Charlesovi Chaplinovi udelili v Hollywoode Oscara za celoživotné dielo a popri mnohých iných oceneniach mu britská kráľovná Alžbeta II. udelila šľachtický titul.
