Tom Devine, riaditeľ vládnej agentúry GAP, čo je inštitúcia chrániaca legálnych „udavačov“.
Aj preto sme sa na začiatku stretnutia s Američanom Tomom Devinom, reprezentujúcim túto dnes už početnú skupinu Američanov po právnickej linke, nemohli dohodnúť na vhodnom termíne. Tom Devine je riaditeľom GAP (Vládny projekt zodpovednosti), čo je inštitúcia chrániaca legálnych „udavačov“ či „informátorov“ pred možným prenasledovaním. Len nedávno sa v Bratislave zúčastnil na konferencii o korupcii a úplatkárstve, na ktorej sa jeho nezvyčajné vystúpenie stretlo s nevšedným záujmom i rozpornými reakciami. Veď, ako by sa majiteľ nejakej našej firmy zatváril, keby niektorý z jeho zamestnancov porozprával o ňom niekde na vyššej inštancii, že sa dopúšťa čohosi nekalého.
Odvaha bez mučeníctva
„Je to odvaha bez mučeníctva,“ vraví Tom Devine a na viacerých príkladoch sa snaží demonštrovať, o čo vlastne pri tomto type „udavačstva“ ide.
Jednu z jeho najlepších charakteristík vraj podal Ernie Fitzgerald, whistleblower z amerického ministerstva obrany – Pentagonu. Ten nazval svoju „nekalú činnosť“, „spáchaním pravdy“.
Prečo? Pretože jeho zamestnávateľ označil obvinenia, ktoré Ernie na adresu Pentagonu predniesol, za páchanie zločinu.
Každý rok, ako vraví Tom Devine, dochádza v Amerike k množstvu narušení morálnych hodnôt a základných etických noriem na pracoviskách, v úradoch, na školách.
„Ak zostaneme všetci ticho, nič sa neudeje. Šéfovia, vládni úradníci, majitelia súkromných firiem či manažéri spoločností budú stále postupovať podľa svojho a zamestnanci zostanú naďalej poslušnými baránkami. Ak sa však čo len jeden odvážny muž či žena ozvú a neprávosti, ktoré pozorujú a ktoré sa neustále opakujú, oznámia, môže nastať náprava,“ vysvetľuje bojovník za práva whistleblowerov.
Nejde pritom o udavačstvo či informátorstvo podobného typu, aké poznáme z Európy – nielen zo strednej a východnej. A nielen z obdobia komunistického režimu, keď eštébáci donášali na svojich kolegov.
V Amerike, až na malé výnimky, ide napríklad o ohrozovanie zdravia verejnosti, o bezpečnosť, životné prostredie. Mnohí zamestnávatelia porušujú normy v potravinárstve a na trh dodávajú výrobky nezodpovedajúce požadovanej kvalite. Podobne je to vo farmaceutickom či tabakovom priemysle. Na trhu sa objavia lieky, ktoré sa, akoby náhodou či nedopatrením dostanú do rúk zákazníkov. Potom vysvitne, že išlo o zámer a za všetkým bola snaha o väčší zisk. Všetky prípady, ktoré boli odhalené, sa dostali na verejnosť nielen vďaka médiám, ale aj práve tomuto spôsobu informovania „udavačmi“.
Dnes už majú whistlebloweri vlastnú organizáciu prikrytú vládnou agentúrou GAP.
Neúspešný prezidentský kandidát Ralph Nader bol inšpiráciou
Aj keď whistleblowerov neuviedol do praxe dnes 65-ročný Ralph Nader, známy ochranca práv amerických spotrebiteľov, svojou filozofiou sa stal inšpiráciou pre rozmach kritického prístupu občanov k firmám.
Ralph Nader začínal ako mladý, odvážny muž, ktorý si postupne získal vysokú autoritu v celých USA. Svojim aktivitám dal organizovaný základ a už takmer štyridsať rokov vedie mohutnú kampaň za ochranu práv spotrebiteľov. Práve on dostal mnohé firmy pred súd a prispel k zastaveniu distribúcie mnohých výrobkov na trhu.
Po čase sa stal ľavicovým radikálom a v minuloročných prezidentských voľbách kandidoval na post amerického prezidenta za Green party, Stranu zelených. Ralph Nader je vážne presvedčený o korupcii v súčasnom americkom politickom systéme. Nevidí pritom rozdiel medzi republikánmi a demokratmi.
Top Devine si myslí, že práve Nader a a jemu podobní pomohli whistleblowerom udržať si pevnú pozíciu.
„Ralph im dodal odvahu, to je nesporné.“
Nader označuje „donášačov“ za „skrytých vlastencov“, za skutočných, odvážnych ľudí, ktorí pomáhajú zachraňovať nielen milióny dolárov, ale aj množstvo životov. Podľa neho majú ziskuchtiví majitelia spoločností tendenciu porušovať normy a sklony k zneužívaniu moci. Zamestnanci sa ich, pravdaže, boja, pretože môžu prísť o miesta, a tak pripraviť o budúcnosť nielen seba, ale aj svoje rodiny.
Preto, ak sa na pracoviskách nájdu odvážni ľudia – na každom by vraj mohol byť aspoň jeden taký človek – je to dobré nielen pre konkrétnu firmu či štátny úrad, ale aj pre celú spoločnosť.
Na rozdiel od Ralpha Nadera však Tom Divine, a spolu s ním aj David Cohen, riaditeľ agentúry Advocacy Institute, a senátor Charles Grassley zo štátu Iowa, tvrdí, že za ambíciou whistleblowerov nie sú politické motívy.
„Ak si to niekto vykladá ako politickú činnosť, tak nechápe podstatu,“ hovorí Tom Devine. „Mňa v tomto procese politika a politické väzby veľmi nezaujímajú, aj keď je možné, že občas sa v zákulisí motívy politického charakteru objavia.“
Bola aj Linda Trippová „udavačom“?
Pred vyše tromi rokmi zažiarila na politickom nebi Ameriky Monika Lewinska, stážistka v Bielom dome. Už dávno cítila náklonnosť k prvému mužovi vtedajšej Ameriky, prezidentovi Billovi Clintonovi. Keď sa dostala do jeho blízkosti využila príležitosť a pokúsila sa o nemožné. Ukázalo sa však, že o možné.
Škandál, ktorý z ich vzťahu vznikol, stál prezidenta takmer úrad a zachránili ho iba jemu naklonení členovia Kongresu v procese impeachmentu.
Škandál vyniesol na verejnosť reportér magazínu Newsweek, Michael Isikoff. Zdrojom jeho informácií bola Linda Trippová, staršia referentka Pentagonu, ktorá sa s Monikou priatelila a priamo od nej vedela o jej vzťahu s najmocnejším mužom sveta. Linda priateľku zradila a celé jej rozprávanie, ktoré si nahrávala na pásky, odovzdala nezávislému vyšetrovateľovi Kennethovi Starrovi.
Bola aj Linda Trippová whistleblowerom?
Tom Divine: „Niektorí experti tvrdia, že Linda Trippová je ukážkovým whistleblowerom. Ja si myslím, že do tejto kategórie nezapadá najpresnejšie. Nie ani tak preto, že zradila priateľku, veď priateľstvo k oveľa mladšej Monike mohla predstierať a na druhej strane Monika sa mohla zdôveriť staršej žene ako dcéra matke, nie ako priateľke. Lenže Trippová tým, že priznanie nahrávala bez Monikinho vedomia, porušila nielen morálne a etické normy, ale najmä zákony štátu Maryland, kde je nahrávanie osôb bez ich súhlasu neprípustné. Takže, ja si myslím, že Linda Trippová nie je whistleblowerom v tom zmysle, ako ho chápem ja.“
Kategória „dlhé hrdlo“
A čo si Tom Divine, ako expert aj na kategóriu udavačstva zameraného na vedomý podraz či ublíženie, ako aj na zradu v jej plnom význame, teda deep throat, myslí o Johnovi Deanovi, hlavnom právnikovi bývalého prezidenta Richarda Nixona?
Bol John Dean whistleblowerom alebo deep throat, teda „dlhým hrdlom“, čo je úplne iná kategória „udavačstva“?
Práve výpoveď Johna Deana v Senáte spečatila totiž osud najvyššieho bossa v známej afére Watergate. Mnohí ho dodnes považujú za hlavného informátora, ktorý prezradil celú vec okolo vlámačky „Nixonových boys“ do kancelárie Demokratickej strany v stredisku Watergate. Mal byť tým povestným „dlhým hrdlom“, ktoré informovalo vplyvné vyšetrovateľské i novinárske kruhy o pravej podstate veci.
„John Dean nebol ani whistleblowerom, ani deep throat. Bob Woodward, reportér denníka The Washington Post, však pozná meno muža, ktorý bol „dlhým hrdlom“ a ktorý všetko prezradil. Bob mi to povedal, no jeho meno nemôže prezradiť, lebo je viazaný mlčanlivosťou až do smrti.“
Udavači v elektrárni
Pred niekoľkými rokmi došlo v jadrovej elektrárni na americkom ostrove Three Mile Island k havárii. Jej následky sa síce podarilo odstrániť, no spoločnosť, ktorá mala po havárii vymeniť porušený reaktorový kontajner, ho znovu použila bez toho, aby presne zistila rozsah jeho poškodenia. Pracovníci spoločnosti nekontrolovali ani zabezpečovacie zariadenie a kontajner neodvážili, napriek tomu, že obsahoval 170 ton rádioaktívneho odpadu. Ten mohol pri neopatrnom zaobchádzaní vyvolať ďalšiu nehodu.
V tomto prípade zasiahol proti spoločnosti nie jeden, ale naraz niekoľko whistleblowerov. Urobili tak na poslednú chvíľu. Dva dni pred nasadením hlavy reaktora a jeho opätovného spustenia vystúpili so svojím zistením verejne.
Z prípadu sa stala blamáž a viacero zodpovedných sa ocitlo na súde.
Počin „udavačov“ mal však aj okamžitý účinok. Úrady nariadili zastaviť prípravu na spustenia reaktora. Muselo sa začať opravovať, vážiť, skúšať, a až keď všetko dosiahlo normu 100, a nie 97 percent, ako predtým, výroba elektriny sa obnovila.
Príručka pre „donášača“
Ak sa niekto v Amerike rozhodne stať „udavačom“ či „informátorom“ v úprimnej snahe o odhalenie neprávostí, krívd, podvodov, skrytého násilia či zneužívania moci, má dnes šancu zostať naďalej čestným a charakterným občanom, skutočným vlastencom.
Ide zrejme naozaj o ľudí, ktorí sa úprimne snažia o zlepšenie daného stavu, skvalitnenie vzťahov na pracoviskách, v úradoch, školách. Teda všade, kde funguje kolektív.
Tom Divine so svojou agentúrou GAP, ktorá má celoamerickú pôsobnosť, je takýchto ľudí okamžite pripravený právne chrániť.
Aby „informátori“ či tí, čo „páchajú pravdu“, mali prehľad, čo môžu a čo je už mimo rámca ich možností, napísal pre nich príručku. V šiestich kapitolách poskytuje informácie nielen pre začínajúcich „informátorov“, ale aj pre dlhoročných hľadačov prehreškov, pomáhajúcich čistiť americkú spoločnosť.
Whistlebloweri majú k dispozícii aj horúcu federálnu linku, kde môžu v ktorúkoľvek hodinu oznámiť informáciu, ktorú považujú za užitočnú. Majú tiež možnosť okamžite informovať člena Kongresu, najmä ak ide o podvody, rozsiahlu korupciu alebo o hroziacu katastrofu, ku ktorej môže dôjsť zámerne alebo z nedbalosti. Nie raz sa objavili účelové sabotáže, podpaľačstvo, a práve „udavači“ pomohli tieto činy odhaliť. Mnohé prípady sa končia na súdoch, ale niektorí „donášači“ na svoje udavačstvo aj doplatili, pretože sa dokázal práve ich škodlivý úmysel.
Práve v týchto dňoch nemenovaný whistleblower z Kalifornie upozornil tamojšie úrady na zákulisie nekalých ťahov a prechmatov, ktorých sa dopúšťali výrobcovia elektriny v najbohatšom americkom štáte. Známe vypínanie elektrického prúdu v Los Angeles či v San Franciscu malo príčinu v zámernej manipulácii určitých lobistických skupín ovládajúcich výrobu elektriny v snahe získať federálnu finančnú injekciu. A to aj nepredstaviteľným zvyšovaním cien elektriny, čo nemá v amerických dejinách obdobu.
Whistlebloweri sa stali aj spojencami médií. Mnohí z nich dodali práve novinárom mimoriadne cenné informácie, ktoré po ďalšom overovaní a zverejnení pomohli odhaliť šokujúce prípady. Mnohí „udavači“ zostávajú anonymní, iní sa hrdo hlásia k svojej činnosti. Mnohí na svoju činnosť doplatili, iní získali rešpekt. Niekde ich bossovia firiem zatracujú, inde sa stávajú hrdinami, ktorí pomáhajú majiteľom odkryť podstatu problému šikovne maskovanú manažérmi.
„Ak pracujete tak čestne, ako som pracoval ja, začnete byť na svoju prácu hrdý. Musíte sa len smelo postaviť. Nie za seba, ale z princípu. Ja som také rozhodnutie urobil a môjmu svedomiu to pomohlo,“ vypovedal jeden z „udavačov“, ktorý doposiaľ úspešne pracuje vo vládnych kruhoch.
Tom Divine dodáva: „Nechceme od ľudí, aby páchali profesionálnu samovraždu. Chceme len, aby slúžili spoločnosti.“
MICHAL HAVRAN
FOTO SME – PAVOL MAJER
