Dnes kapra vo vani mať nemôže, má len sprchu. FOTO – DESANA DUDÁŠOVÁ
Ak niekto chystá alebo rozhoduje o vianočnej tabuli a prestretom stole, je to žena. Väčšinou. Muž pozná zabehané zvyky: vie zabiť kapra, priniesť a ozdobiť stromček, možno aj navariť. Žena to však všetko zvyčajne zorganizuje. Je preto logické, že sme k vianočnej ankete o zvykoch, receptoch a zaujímavostiach, oslovili práve političky-ženy. A zaujímalo nás: 1. Aké je u vás štedrovečerné menu, špecialita? 2. Máte v rodine typický vianočný rituál, zaužívaný zvyk? 3. Spomínate si na netradičný vianočný zážitok?
Oľga Keltošová
1. „Kapustnicu robím s tromi druhmi mäsa. Najprv dám kúsok hovädzieho, potom kúsok bravčového a údeného. Samozrejme je s hríbami a kto chce, môže si pridať ešte smotanu. Druhý chod je klasický vysmážaný kapor a zemiakový šalát. Ten robím na dva spôsoby – jeden s majonézou, druhý bez majonézy s cibuľou, bobkovým listom a korením. Samozrejme, nemôžu chýbať oblátky, sladké a slané drobné pečivo. To je naše vianočné menu. Akurát som v obchodnom dome a kupujem kapra. A kto ho zabíja? Všetci vždy chceli mať u nás kapra, ale nakoniec som sa musela zavrieť do kúpeľne a ukončiť to vždy ja…“
2. „Rituál spočíva v tom, že najprv rozbalíme darčeky, až potom večeriame. To má pôvod v tom, že keď boli deti malé, nemohli vydržať až po večeri, boli netrpezlivé.“
3. „Keď mal syn tri-štyri roky, museli sme kapra oželieť. Keď som v kuchyni robila posledné prípravy, pribehla dcéra a hovorí: V kúpeľni púšťa kapor vo vani bubliny! Pribehla som tam a môj syn, ktorý rád kŕmil akváriové rybičky, nakŕmil pracím práškom aj kapra. Musela som ho, samozrejme, vyhodiť.“
Vianoce s manželom. FOTO-ARCHÍV
Eva Černá1. „Podávame rybu, zemiakový šalát, kapustnicu. Niekto ju robí len s hríbami a dochuteným korením, my dávame aj klobásu, eventuálne údené mäso. Do šalátu dávam pomaranče, malé ako náprstok, a namiesto mrkvy pridávam kukuricu, plus trochu sladkej a kyslej smotany.“
3. „Úplne otrasný zážitok mám spred dvoch rokov. Vianoce sme slávili prvýkrát spolu s manželom. Veľmi si zakladám na zdobení bytu, príprave stola – od obrusu cez sviečky až po každú maličkosť. Kúpila som jednu krásnu sviečku, ktorá mala mašľu potretú parafínom. Ako vieme, parafín skvele horí a voda ho neuhasí. Keď som tesne pred spaním, pri odmaľovávaní, vystrčila hlavu z kúpeľne, zistila som, že horíme. A horeli sme už kvalitne. Začala som kričať a zachránil ma až môj muž. Vtedy som aj zistila, že v takýchto situáciách nemám žiaden pud sebazáchovy. Nedokázala som urobiť nič, okrem toho, že som jačala. Oheň bol vysoký takmer po plafón, poliali sme to navyše vodou a ešte sa rozšíril. Manžel našťastie pochopil, že tam bude niekde parafín, a tak sme a uhasenie obetovali deku nášho psa.“
Novoročný prípitok. FOTO – TASR
Eva Antošová1. „Zemiakový šalát máme špeciálny – majonézový, ale s trochou chrenu a postrúhaného jabĺčka. Získa tak správnu sviežu chuť. Nie každý to má rád, ale ja veľmi.“
2. „Naše Vianoce sú pre človeka, hlásiaceho sa ku katolíckej viere, klasické. Mali by sme sa postiť celý deň. Večerné menu sa začína prípitkom, ktorý prednáša najstarší člen rodiny, čiže ocko. Po prípitku mamina natiera oplátky medom, vždy nám pritom urobí krížik na čelo. Pomodlíme sa a nasleduje kapor na stôl. Pre dcérku robím zvlášť filé a zemiakový šalát, pre manžela cibuľový. On priniesol z Nitry zvyk podávať štedrovečernú kapustnicu s hríbami aj s klobásou. Doteraz sme sa tomu bránili, pretože okrem rýb by sa nemalo jesť iné mäso, ale prispôsobujeme sa aj zvykom našej druhej rodiny. Potom rozbaľujeme darčeky a nakoniec nasleduje kapustnica.“
3. „Mávame peňaženku pod obrusom, aby sa peniaze nestrácali po dome, ale boli tam, kde majú byť. Otec má tradíciu – chytí do ruky štyri orechy, rozhodí ich do kútov miestnosti a hovorí: ‘Kúty, kúty, radujte sa, Vianoce idú!‘“ (mvl)
