Advokátska kancelária Johnston & Partners, ktorá od roku 2000 v JAR zastupuje lexovcov, neďaleko Vavrinovho bytu. FOTO – ROMAN LIPTÁK
Takmer všetky firemné a súkromné adresy uvedené v evidencii juhoafrického Ministerstva pre obchod a priemysel sa ukázali byť falošné. Nie je preto vylúčené, že Traub a Bishop pochádzajú z rovnakých kruhov ako Gelman. Z nejasných zdrojov pochádzajú aj prostriedky na financovanie Lexovho dvojročného pobytu. Najpravdepodobnejším z nich bola pôžička, ktorú výmenou za stopercentný podiel v penzióne La Loggia na jeho kúpu a prevádzku poskytla Vavrinova americká firma Eagle Investments.
Zmluva zo 6. júla 2000 penziónu prostredníctvom Anglo-Irish Bank zaručuje sumu 300-tisíc USD s desaťročnou lehotou splatnosti. Penzión však podľa dôverných dokumentov z pretórijskej účtovnej firmy Burgess & Clinton v roku 2000 aj napriek štedrej finančnej injekcii vykázal rekordnú stratu vo výške 252 535 randov (1 rand je 4 a pol slovenskej koruny).
Nepatrné sa vzhľadom na objem finančnej injekcie zdajú aj náklady na chod penziónu. Predchádzajúca majiteľka Nicky Geytenbeeková tvrdí, že Vavrina ho za 1,675 milióna randov kúpil aj s nábytkom. Gelmanovej manažérsky plat vo výške 2000 randov, o ktorom ju listom z 15. marca 2000 informoval Vavrina, predstavoval necelú štvrtinu príjmov v susedných penziónoch. Je pozoruhodné, že Gelmanová sa tomuto príjmu na svojom účte v banke ABSA teší naďalej, hoci v práci absentuje od 16. júla.
Od výšky platu manažérky sa v penzióne odvíjali aj platy zamestnancov. Tí sa navyše museli vyrovnať s jej úspornými opatreniami. Napríklad na Vianoce od nej v darčekovom balení dostávali obnosené šatstvo, medzi ktorým chyžné bežne spoznávali Lexove košele.
Autor: Roman Lipták
