Penzión La Loggia v Umhlamga Rocks, ktorý pre Lexu zriadil Vavrina a kde Lexa s Gelmanovou trávili víkendy.
Komplex Windermere, okrúhla budova hore. Lexov apartmán v ňom mohol byť miestom tajných schôdzok s Gelmanovou.
FOTO – ROMAN LIPTÁK
Lexa sviatkuje vo väzbe, jeho sekretárka sa skrýva. Zamestnanci Ingrid Kučerovej-Gelmanovej označovali stretnutia exriaditeľa slovenskej tajnej služby Ivana Lexu a jeho bývalej sekretárky ako "víkendy v buši", vyšetrovatelia hovoria, že sa počas nich dopúšťali priam školáckych chýb Dvojročný pobyt v Juhoafrickej republike, na ktorý vo väzení nostalgicky spomína Ivan Lexa a ktorý naďalej zamestnáva vyšetrovateľov, bol okrem iného aj pokračovaním jeho mimomanželskej aféry s niekdajšou „pravou rukou" a bývalou sekretárkou zo Slovenskej informačnej služby Ingrid Kučerovou-Gelmanovou. Potvrdzuje to napríklad majiteľka penziónu Hluhluwe Guesthouse v Národnom parku Hluhluwe, kde každoročne zamieri až dvadsaťpäťtisíc manželských párov.
Národný park Hluhluwe sa totiž v ankete juhoafrického časopisu Getaway o najpopulárnejšiu svadobnú cestu umiestnil hneď na druhom mieste za Kapským Mestom. Majiteľka penziónu zároveň jednej z najžiadanejších destinácií Gerrie de Wetová pri pohľade na fotografiu schudnutého a opáleného Ivana Lexu iba prikývne: „Áno, to je on. Pán Gelman."
Šéfkin milenec
Presne tak Lexu na tunajšej recepcii v apríli nahlásila manažérka partnerského penziónu La Loggia Ingrid Gelmanová. Jej víkendová cesta do Hluhluwe bola striktne služobná. Ako šéfka penziónu v prímorskom letovisku Umhlanga Rocks, ktorý zriadil pre Lexu správca jeho majetku Miroslav Vavrina, sem Gelmanová v rámci výmeny hostí prišla - povedané miestnym hoteliérskym slangom - „vyskúšať posteľ". Nie náhodou si na pomoc priviedla Lexu. Svedkom takého scenára bola aj recepčná hotela Sea Sand Lodge v exkluzívnej juhoafrickej enkláve St. Lucia: „Gelmanovci u nás strávili víkend, pričom takmer nevyšli zo spálne."
To, že Lexa nebol Gelmanovej manžel, si iniciatívna zamestnankyňa telefonicky overila v penzióne La Loggia. Tam sa o „šéfkinom milencovi" intenzívne klebetilo od samého začiatku, päť podriadených o ňom však nevedelo nič kompromitujúcejšie. Netušili, že by mohlo ísť o osobu, na ktorú bol Interpolom vydaný medzinárodný zatykač.
Dôvodom na diskrétnosť pre ne nebola ani tak Lexova manželka Jana, ale šéfkin „manžel v Johannesburgu" Josif Semionovič Gelman, juhoafrický Žid azerbajdžanského pôvodu. Kučerová sa zaňho bleskovo vydala v marci 2000, aby si v krajine legalizovala pobyt. Svojho milenca predstavila personálu až po dvoch rokoch neosobnej známosti. Vo chvíli, keď Lexa čakal na vyhostenie z JAR v cele durbanskej policajnej stanice.
Ingrid Gelmanová s priateľkou Melanie van Greunenovou na fotografii, ktorú v septembri 2001 uverejnili miestne noviny.
FOTO – NORTHGLEN NEWS Rozhádzané prikrývky
Podľa verzie Ingrid Kučerovej-Gelmanovej pre zamestnancov penziónu, kde šéfovala, bol Ivan Lexa jej „starým známym zo zámoria, s ktorým sa náhodne stretla v Južnej Afrike" a ktorého juhoafrická polícia zadržala „len preto, že si zabudol predĺžiť pobytové vízum". Toľko prezradila novinárom po Lexovom zatknutí recepčná Annaline Dedekindová.
Annaline, ktorá sa po Gelmanovej zmiznutí obrátila na slovenské veľvyslanectvo v Pretórii so zúfalou žiadosťou o pomoc pri riadení penziónu, však prichádzala s Lexom do kontaktu celé dva roky a v rôznych stupňoch utajenia. Jeho víkendové pobyty v penzióne časom prerástli do miestneho folklóru. Medzi zamestnankyňami bol známy ako "boyfriend", priateľ. Jeho nepretržitá prítomnosť v šéfkinej spálni si vyslúžila označenie "víkendy v buši".
Tie sa napočudovanie nikdy nekonali v Lexovej spálni, kde černošské chyžné ráno objavili len "narýchlo rozhádzané prikrývky". Posteľná bielizeň v spálni pani Gelmanovej vraj vyzerala „celkom inak". Lexovi sa pripisoval aj Gelmanovej prehnaný dôraz na súkromie so stiahnutými roletami, ktoré sú dnes v jej neprítomnosti demonštratívne roztiahnuté.
Sprievodným javom jeho návštev bol aj chronický nedostatok müsli značky Nature's Source, ktoré do juhoafrického diétneho programu "Cesta ku zdravému srdcu" zaradil nebohý profesor Christian Barnard a ktoré, posťažovala sa jedna zo zamestnankýň, sa do Lexu "prepadali ako do bezodnej diery". Lexovej stravy sa týkali aj pravidelné kuchynské hádky o to, ktorá z troch zvedavých chyžných mu do izby prinesie nedeľné raňajky.
Bývalá sekretárka Ivana Lexu ako šéfa SIS Ingrid Kučerová-Gelmanová s mladou hyenou v jednej z juhoafrických prírodných rezervácií, na snímke vpravo. Vľavo suvenírový záber Ingrid Kučerovej-Gelmanovej s domorodkou v tradičnom „kroji“ provincie Kwa-Zulu Natal, kde s Lexom strávili dva roky na úteku. Gelmanová sa vraj momentálne skrýva v zahraničí, do JAR by sa mala vrátiť v januári 2003. Nervové zrútenie
Posledné raňajky Lexovi priniesli v nedeľu 14. júla. V penzióne mala v ten deň službu len jedna černošská chyžná. Špeciálneho hosťa a recepciu obsluhovala sama Gelmanová. Tá spolu s Lexom poobede - ako mnohokrát predtým - v hale so stiahnutými roletami sledovala televíziu. Lexa sa podľa juhoafrického týždenníka Sunday Times, ktorý sa odvolal na zatýkajúceho inšpektora Mukesha Pandaya, krátko pred zadržaním osprchoval. Pri sprche sa mala povaľovať aj dámska spodná bielizeň.
Dnes už notoricky známa zatýkacia scéna, pri ktorej sa Lexa za asistencie Gelmanovej zbytočne pokúsil odtajiť svoju identitu, mala nepohodlnú svedkyňu v horlivej chyžnej. Gelmanová ju vraj po príchode policajtov rázne poslala domov. Chyžná sa však prezieravo "zdržala" v priľahlej kuchyni.
Tomu, čo sa dialo v hale, síce nerozumela, ale nemohla si nevšimnúť, že jej šéfka po odchode policajnej eskorty nemala ďaleko k nervovému zrúteniu. O mimomanželskej afére svojej "známej" vedela aj majiteľka iného penziónu v Umhlanga Rocks Melanie van Greunenová. S Gelmanovou absolvovala niekoľko spoločenských akcií ženského klubu Women in Business vrátane vyhliadkovej plavby po Indickom oceáne.
S Josifom Gelmanom sa však nikdy nestretla. Ingrid sa podľa nej v spoločnosti manžela staršieho o dvadsať rokov nudila. Z jej sporadických návštev, ktoré mali navyše prudko klesajúcu frekvenciu a v tomto roku sa uskutočnili „len dvakrát", mala dojem, že „Ingrid sa viac ako na stretnutie s manželom tešila na víkendy v Johannesburgu".
Školácke chyby
O Lexovej afére s Gelmanovou podľa neoficiálnych informácií vedeli aj vyšetrovatelia z obidvoch zainteresovaných krajín. Záznamy Lexovho pohybu v rámci provincie Kwa-Zulu Natal počas posledných týždňov pred zadržaním naznačujú, že La Loggia a partnerské penzióny nemuseli byť jedinými miestami tajných stretnutí.
Na tento účel mohol poslúžiť aj luxusný apartmán, ktorý si Lexa s dosiaľ neidentifikovaným spoločníkom za deväťtisíc randov mesačne prenajímal v komplexe Windermere na durbanskom plážovom korze Marine Parade. Do úvahy prichádza aj byt v neďalekej štvrti Morningside, ktorý pri pravidelných cestách do JAR využíval istý obchodník, Gelmanovej partner v iných firmách, Miroslav Vavrina. Gelmanová sa podľa realitnej kancelárie Umhlanga Letting Specialists navyše zaujímala o sezónny prenájom dvojizbového bytu v komplexe Breakers, hoci v jeho blízkosti vlastnila nehnuteľnosť.
Gelmanová, ktorá takéto iniciatívy realizovala celkom legálne, sa tým podľa vyšetrovateľov pri ukrývaní Lexu dopúšťala "školáckych chýb". Vyšetrovateľov napríklad šokovalo, že Gelmanová bola v záujme reklamy penziónu ochotná zverejniť svoju fotografiu v miestnych novinách. Podľa Melanie van Greunenovej ju najviac rozladilo to, že novinár z Northglen News vo fototexte pod ich spoločnou fotografiou nespomenul názov penziónu. Ten sa pod jej správou stal dokonca oficiálnym partnerom medzinárodnej konferencie o rasizme, ktorá sa v Durbane pod záštitou OSN konala v auguste 2001 ana ktorej sa zúčastnila aj oficiálna slovenská delegácia.
Nič však Gelmanovej známym o jej pôvode neprezradilo viac, ako jej zlá angličtina, ktorú vraj nezdokonalili ani lekcie v Umhlanga Learning Centre.
Nové mená
Do Lexovej kauzy sa počas jej juhoafrického intermezza nevyhnutne „namočilo" aj niekoľko Juhoafričanov. Pokračujúce vyšetrovanie sa týka aj ich. Najznámejšou postavou ostáva Kučerovej manžel Josif Gelman, ktorého jej „na objednávku" v marci 2000 našli Lexovi ruskí „priatelia". Tí do JAR mali cez Rusko a Kubu o tri mesiace neskôr dopraviť aj jeho.
Ďalším vytrvalým hráčom je advokát Andrew Johnston, ktorý od roku 2000 s diskutabilnými úspechmi bráni Lexove juhoafrické záujmy. Johnston napríklad právne asistoval pri Vavrinovej kúpe penziónu La Loggia a Trokanovom pokuse o oddialenie Lexovej deportácie z JAR. Povesť, akej sa doktor Johnston teší v durbanských profesionálnych kruhoch, naznačuje, že lexovci ho mohli nájsť len v miestnych Zlatých stránkach.
V súvislosti s Vavrinovými juhoafrickými firmami, o ktorých Lexov otec v lete 2000 v slovenských médiách vyhlasoval, že neexistovali, na povrch sa vyplavili mená ďalších dvoch Juhoafričanov. Spoločnosť Limbud Investments, ktorá od 15. júla 2000 spravuje penzión La Loggia, 21. decembra 1999 založil juhoafrický občan George Traub. Ako konateľ rezignoval 22. mája 2000, keď vedenie firmy prebrali Miroslav Vavrina s Gelmanovou.
Vavrinovu druhú firmu, cestovnú kanceláriu Earth Wind and Sea Travel, v ten istý deň 21. decembra 1999 založil iný Juhoafričan Dennis Bishop. Bishop vo Vavrinov prospech rezignoval 23. mája 2000. Ešte predtým sa stal tretím spoločníkom vo firme Evertrade Marketing, ktorú týždeň po svadbe, 29. marca 2000 založili novomanželia Gelmanovci.
Pochybné financie
Takmer všetky firemné a súkromné adresy uvedené v evidencii juhoafrického Ministerstva pre obchod a priemysel sa ukázali byť falošné. Nie je preto vylúčené, že Traub a Bishop pochádzajú z rovnakých ľudských zdrojov ako Gelman. Z nejasných zdrojov pochádzajú aj prostriedky na financovanie Lexovho dvojročného pobytu. Najpravdepodobnejším z nich bola pôžička, ktorú výmenou za stopercentný podiel v penzióne La Loggia na jeho kúpu a prevádzku poskytla Vavrinova americká firma Eagle Investments.
Zmluva zo 6. júla 2000 penziónu prostredníctvom Anglo-Irish Bank zaručuje sumu 300-tisíc USD s desaťročnou lehotou splatnosti. Penzión však podľa dôverných dokumentov z pretórijskej účtovnej firmy Burgess & Clinton v roku 2000 aj napriek štedrej finančnej injekcii vykázal rekordnú stratu vo výške 252 535 randov. (1 rand je 4 a pol slovenskej koruny.)
Nepatrné sa vzhľadom na objem finančnej injekcie zdajú aj náklady na chod penziónu. Predchádzajúca majiteľka Nicky Geytenbeeková tvrdí, že Vavrina ho za 1,675 milióna randov kúpil aj s nábytkom. Gelmanovej manažérsky plat vo výške 2000 randov, o ktorom ju listom z 15. marca 2000 informoval Vavrina, predstavoval necelú štvrtinu príjmov v susedných penziónoch. Je pozoruhodné, že Gelmanová sa tomuto príjmu na svojom účte v banke ABSA teší naďalej, hoci v práci absentuje od 16. júla.
Od výšky platu manažérky sa v penzióne odvíjali aj platy zamestnancov. Tí sa navyše museli vyrovnať s jej úspornými opatreniami. Napríklad na Vianoce od nej v darčekovom balení dostávali obnosené šatstvo, medzi ktorým chyžné bežne spoznávali Lexove košele.
Lexa kedysi a dnes. Ingrid Kučerová-Gelmanová ho mala asi rada, nech vyzeral tak alebo tak. Zamestnanci penziónu La Loggia, ktorý viedla, hovorili, že obaja často nevyšli zo spálne pani Gelmanovej po celý víkend. V raji mladomanželov sa dokonca prihlasovali ako manželia. Dnes sa Lexova bývalá sekretárka Slovenskej informačnej služby bojí, že ju obvinia z ukrývania nelegálne prisťahovanej osoby. Gelmanová sa bojí
Ingrid Gelmanová podľa nemenovaného zdroja z advokátskej kancelárie Johnston & Partners po svojom júlovom zmiznutí z penziónu udržiava osobný telefonický kontakt s Lexovým juhoafrickým advokátom. Z diaľky sa údajne zaujíma aj o chod penziónu La Loggia. Zdroj tiež naznačil, že ju vystrašila prvá časť tejto reportáže, ktorú pod titulkom: "Po stopách Lexovej hoteliérky" v sobotu 16. novembra uverejnil denník SME.
V snahe zabrániť ďalšiemu úniku informácií vraj Johnstona vyzvala k dôslednejšej ochrane osobných údajov. Čo konkrétne Johnston v tejto oblasti podnikol, nie je známe. Isté je, že ešte v ten istý deň osobne navštívil Gelmanovej penzión v Umhlanga Rocks.
Gelmanová sa podľa vlastných slov od júla zdržuje v zahraničí. Svoj návrat do JAR po niekoľkých odkladoch naplánovala na január 2003, keď ju ako manažérku penziónu tlačí termín splátky pôžičky od Anglo-Irish Bank. V tejto súvislosti je v JAR možné očakávať aj ďalšiu návštevu Miroslava Vavrinu. Ten sa tu neukázal od svojho trojtýždňového pobytu v septembri.
Gelmanová už údajne Johnstona požiadala o právnu ochranu pri vstupe do krajiny v prípade, že juhoafrické orgány voči nej vyvodia dôsledky za ukrývanie nelegálneho prisťahovalca. Tým jej 14. júla osobne pohrozil policajný inšpektor Panday, ktorý v jej prítomnosti zatýkal Lexu. Takéto a ani iné obvinenie však voči nej do dnešného dňa nebolo oficiálne vznesené.
Autor: Roman Lipták, Durban
