SME

USA deportujú 150 prisťahovalcov pre masaker v Srebrenici

Množstvo z týchto bosnianskych podozrivých sú bývalými vojakmi, viacero z nich má už americké občianstvo.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

WASHINGTON. Americkí predstavitelia identifikovali približne 300 bosnianskych prisťahovalcov, ktorí zatajili svoju účasť na vojnových zločinoch počas občianskeho konfliktu v bývalej Juhoslávii vrátane masakry v Srebrenici v roku 1995.

V prípade najmenej 150 z nich sa USA snažia o ich deportáciu, napísal v sobotu denník The New York Times.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zmienení imigranti pricestovali do Spojených štátov spolu s vlnou utečencov utekajúcou pred násilím v Bosne. Tamojší konflikt vypukol v roku 1992 po rozpade bývalej Juhoslávie.

SkryťVypnúť reklamu

Podozrivých osôb môže byť podľa agentúry Reuters po získaní záznamov z Bosny teoreticky až 600. Množstvo z týchto bosnianskych podozrivých sú bývalými vojakmi, viacero z nich má už americké občianstvo.

Podľa The New York Times záznamy naznačujú, že zhruba polovica z 300 bosnianskych podozrivých mala svoj podiel na masakre v Srebrenici.

V júli roku 1995 zomrelo pri masakre moslimov v Srebrenici viac než 8000 bosnianskych mužov a chlapcov.

Bosnianska enkláva Srebrenica bola v tom čase vyhlásená za bezpečnú zónu OSN pod ochranou holandských mierových jednotiek. Tí enklávu 11. júla 1995 bez boja vydali jednotkám vedeným bosnianskosrbským generálom Ratkom Mladičom.

Vojna v Bosne a Hercegovine trvala v rokoch 1992-95 a vyžiadala si vyše 100.000 životov.

SkryťVypnúť reklamu

Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu

USA

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1
Biely dom.

Opatrenie Washington prijal počas prebiehajúcich rozhovorov o jadrovom programe.


TASR
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 565
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 252
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 442
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 610
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 573
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 276
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu