WASHINGTON. Kubánski a americkí predstavitelia absolvovali v piatok vo Washingtone druhé kolo historických rokovaní o obnovení vzájomných diplomatických vzťahov. Obe strany sa po skončení rozhovorov zhodli na tom, že diskusie priniesli pokrok, avšak bližšie podrobnosti nezverejnili.
Predstavitelia Kuby a Európskej únie budú zase na budúci týždeň v Havane v rámci tretieho kola rokovaní hovoriť o posilnení vzájomného obchodného, investičného a politického dialógu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa EÚ.
Vedúca americkej delegácie, vysokopostavená predstaviteľka rezortu zahraničných vecí USA Roberta Jacobsonová po schôdzke vo Washingtone vyjadrila nádej, že k vrzájomnému znovuotvoreniu veľvyslanectiev USA a Kuby by mohlo dôjsť ešte pred aprílovým regionálnym summitom štátov Severnej a Južnej Ameriky.
Vyčiarknuť Kubu zo zoznamu
"Domnievam sa, že sa nám to môže podariť ešte pred Summitom Amerík," povedala Jacobsonová novinárom po washingtonskej schôdzke. Diskusie boli podľa nej plodné a zmysluplné.
Šéfka kubánskej delegácie, Josefina Vidalová z tamojšieho rezortu diplomacie, vyjadrila presvedčenie, že sa "počas najbližších týždňov" podarí dosiahnuť pokrok v dvoch otázkach, ktoré majú prioritný význam pre Havanu. Ide o vyčiarknutie Kuby z amerického zoznamu štátov podporujúcich terorizmus a zrušenie reštrikcií brániacich tomu, aby mohla Havana vykonávať v USA bežné bankové operácie.
Vlády Spojených štátov a Kuby oznámili 17. decembra úmysel obnoviť diplomatické vzťahy, ktoré sú prerušené od roku 1961. Medzi oboma krajinami odvtedy prebehla výmena niektorých väzňov a Kuba prepustila na slobodu desiatky disidentov.
Piatkovým rokovaniam predchádzala v januári v Havane prvá historická schôdzka vysokopostavených diplomatov po 35 rokoch.
"Summit oboch Amerík" za účasti hláv štátov sa bude konať 10. až 11. apríla v Paname. Tento summit by mohol byť prvou príležitosťou na stretnutie amerického prezidenta Baracka Obamu s kubánskym prezidentom Raúlom Castrom.
Reformy na Kube
Európska únia je v súčasnosti hlavným zahraničným investorom na Kube. Podľa zdrojov z EÚ by Bruselom navrhovaná dohoda poskytla únii väčší priestor pri realizácii trhovo orientovaných reforiem na Kube, lepšiu pozíciu pre európske spoločnosti v procese kubánskeho prechodu k otvorenejšej ekonomike, ako aj umožnila vyvolať tlak na politické reformy na tomto komunistickom ostrove.
Reuters píše, že nie je bezprostredne známe, v akom rozsahu bude Havana ochotná hovoriť aj o otázkach dodržiavania ľudských a politických práv. Podľa Bruselu si Kuba dobre uvedomuje, že ide o podstatnú požiadavku zo strany EÚ.
"Kubánska strana si je vedomá, že tieto otázky budú integrálnou súčasťou dohody," dodal diplomat.
Predstavitelia Európskej únie a Kuby obnovili rokovania, ktorých cieľom je posilniť vzájomné vzťahy, vlani v apríli. Dialóg je súčasťou zásadného prehlbovania vzájomných vzťahov po tom, ako dvadsaťosmička stiahla diplomatické sankcie voči Havane v roku 2008.
Otázka ľudských práv ostáva najspornejším bodom brzdiacim rokovania o dohode medzi Havanou a Bruselom. Podľa diplomatov spôsobí akékoľvek vážne narušenie ľudských práv okamžité prerušenie dialógu.
