Bratislava 21.decembra (TASR) - Počas roka 2002 zaznamenala TASR
tieto úmrtia slovenských osobností
JÚL
20. - zomrel v noci na tento deň v Bratislave dlhoročný športový
redaktor MILAN KŠIŇAN. Začínal v športovej redakcii Práca, pokračoval
v Roľníckych novinách a Športe, až uprostred šesťdesiatych rokov
nastúpil do funkcie vedúceho Športovej redakcie vtedajšej agentúry
ČSTK, natrvalo v agentúre zakotvil, do dôchodku odchádzal z TASR. Ako
člen výboru Klubu športových redaktorov SSN dlhé roky organizoval
a viedol tlačové besedy a konferencie, popritom vo vydavateľstve
Šport sa ako lektor podieľal na kvalite desiatok športových
publikácií. Narodil sa 7.1.1928
AUGUST
3. - zomrel v Prešove vo veku 61 rokov akademický maliar MICHAL
ČABALA. Uzavrel sa život a tvorba umelca, ktorý napĺňal predstavy
verejnosti o "slobodnom umelcovi", a to so všetkými kladmi i zápormi
vyplývajúcimi z tohto postavenia. M. Čabala absolvoval v roku 1969
Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave ako žiak profesorov
Dezidera Millyho, Jána Mudrocha a Jána Matejku. Po krátkom pôsobení
na vysokej škole zvolil si v roku 1972 život umelca v slobodnom
povolaní. V tvorbe M. Čabalu, ktorú prezentoval na bezmála 60
kolektívnych výstavách a na šiestich samostatných výstavách, bola
doménou krajinomaľba, no rád stvárňoval divadelné motívy, skvelé boli
jeho portréty i zátišia. Podľa Hrebíčkovej mal Čabala ako krajinár
mimoriadny cit. V jeho kompozíciách prevažovali obrazy krajiny mierne
zvlnenej a veľmi vydarené boli spojenia krajiny a vody. Čabala patril
k najverenejším a najobľúbenejším autorom "prešovských montmartrov",
organizovaných tunajšou galériou, keď pred jeho skicárom stalo vždy
najviac záujemcov o pouličný portrét
7. - zomrel v Prešove vo veku nedožitých 67 rokov popredný
jazykovedec a vysokoškolský pedagóg JURAJ FURDÍK. Vyštudoval
slovenský a maďarský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity J. A.
Komenského v Bratislave. Od roku 1958 pôsobil v Prešove na Vysokej
škole pedagogickej a Katedre slovenského jazyka a literatúry
Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, neskôr
Prešovskej univerzity (PU). V rokoch 1972 - 1973 predsedal prešovskej
pobočke Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV. Od roku 1980 bol
členom komisie pre obhajobu kandidátskych a doktorandských
dizertačných prác vo vednom odbore slovenský jazyk. Venoval sa
výskumu slovnej zásoby slovenčiny, najmä tvoreniu slov a takzvanému
konfrontačnému výskumu slovenčiny a maďarčiny
14. - zomrel v kanadskom Toronte vo veku 74 rokov predseda Kanadskej
Slovenskej ligy TIBOR DIVINEC. Rodák z Hlohovca žil v Kanade od
začiatku 50. rokov a bol uznávanou osobnosťou medzi Kanaďanmi
slovenského pôvodu, ale aj medzi profesionálnymi politikmi provinčnej
vlády v Ontáriu, v ktorej pôsobil niekoľko desaťročí na významných
postoch. Dlhé roky bol činný na ministerstve sociálnych vecí vo
funkcii riaditeľa niekoľkých odborov. V Kanadskej Slovenskej lige sa
postupne presadzoval ako veľmi uvážlivý aktivista, ktorý dokázal
spájať rôzne politické prúdy medzi kanadskými Slovákmi v záujme
pomoci ich pôvodnej vlasti. Po páde komunistického režimu v bývalom
Československu stál pri zrode kanadského Kruhu priateľov boja za
slovenskú samostatnosť. Kruh priateľov morálne a finančne podporoval
tie strany na Slovensku, ktorým bola samostatnosť Slovenskej
republiky blízka. T. Divinec sa veľmi angažoval v slovenskom
divadelníctve v Kanade a bol spoluzakladateľom dnes už zaniknutých
novín Domobrana. Obyvatelia Toronta ho poznali ako nadšeného
zberateľa a majiteľa obchodu so starožitnosťami. Úctu si vyslúžil aj
medzi kanadskými legionármi svojou prácou vo funkcii predsedu
spoločnosti pre pomoc vojnovým vyslúžilcom
25 - zomrel takmer polstoročný člen Činohry Slovenského národného
divadla JÚLIUS PÁNTIK. V roku 1944 absolvoval odbor herectvo na
bratislavskom Konzervatóriu a v rokoch 1942-1991 bol členom Činohry
Slovenského národného divadla v Bratislave. Od roku 1947 sa začal
venovať i pedagogickej činnosti. Učil na odbornom doškoľovacom kurze
na Konzervatóriu v Bratislave a na Vysokej škole múzických umení
v Bratislave, kde získal v roku 1959 akademický titul docenta. Vo
svojej hereckej profesii stvárnil množstvo divadelných, filmových,
televíznych i rozhlasových postáv. Patril medzi generáciu hercov,
ktorá položila základy slovenského dramatického umenia v povojnovom
období, no ešte pred jej koncom sa výrazne prejavila aj
antifašisticky. V hereckých začiatkoch stelesňoval Pántik postavy
mladíkov - Lysander v Shakespearovom Sne noci svätojánskej alebo Jána
v Barč-Ivanovej Matke. Po vojne sa začal uplatňovať v charakterovo
náročných postavách, najmä pri dramatickom stvárnení diel ruských
a slovenských autorov. Stal sa hercom s výrazným umeleckým
potenciálom, ktorý predstavil nielen v dielach významných slovenských
dramatikov, ale aj v prezentovaní tvorby antických klasikov. Na
doskách javiska Činohry SND nezabudnuteľne stvárnil mytologického
Oidipa. Z ďalších divadelných postáv to boli Benedikt zo
Shakespearovho Mnoho kriku pre nič, Orlando v Ako sa vám páči, Martin
Kabát v Drdovej Na posiedke s čertom, Ďurko v Tajovského Statkoch
- zmätkoch, Galén v Čapkovej Bielej nemoci, Malvolio v Shakespearovom
Večeri trojkráľovom, alebo Henri Sartrovej hre Diabol a Pánboh. Medzi
jeho posledné úlohy na doskách SND patria postavy Dobčinského
z Gogoľovho Revízora, Sochára v Nezvalovej Atlantíde, Henryho Percyho
v Shakespearovom Henrichovi IV., Londýnskeho mešťanostu v Richardovi
III. alebo Veľkopodnikateľa Werleho z Ibsenovej Divej kačky. Vo filme
a televízii stvárňoval predovšetkým postavy slovenskej literárnej
klasiky, ktorej diela čerpajú námety z dedinského prostredia. Medzi
jeho najznámejšie filmové úlohy patria Mišo vo filme Varúj...!
, Vinco Petráš v Havranej ceste, Arnošt Pánek v Stude, Golian
v Očovských pastorále, Miky v Kdo hledá zlaté dno, Mišo Zvara
v snímke Prerušená pieseň či Gazdík vo Vrahovi zo záhrobia a Mikuš
Sopko vo filme Súdim ťa láskou. Z televíznych seriálov utkveli
v pamäti Nepokojná láska a postava deda Jozefa v seriáli pre deti
- Bambuľke. Pre svoj nezabudnuteľný pátos si ho mnohí pamätajú ako
majstra recitácie, ale i prednesu prózy a z televíznych
a rozhlasových rozprávok. Známy bol i ako režisér divadelných hier
Rusnáka, Williamsa a Bukovčana. Počas svojho života získal niekoľko
ocenení a vyznamenaní, medzi inými napríklad titul zaslúžilý umelec
a titul národný umelec. Narodil 15. januára 1922
SEPTEMBER
23. - zomrel v Bratislave významný filmár a dokumentarista profesor
MARTIN SLIVKA. Tento popredný umelec sa v modernej kinematografii
uplatnil nielen ako režisér, ale aj ako scenárista a autor námetov.
Vo svojej práci sa venoval predovšetkým výskumu slovenského ľudového
umenia, divadla a folklóru, pričom patril medzi priekopníkov, ktorí
začali ako prví presadzovať v slovenskej dokumentárnej tvorbe
takzvanú etnografickú líniu. Natočil vyše 140 snímok, za ktoré získal
niekoľko desiatok domácich i zahraničných filmárskych ocenení.
V roku 1955 absolvoval odbor dokumentárneho filmu na pražskej FAMU
u profesora Karola Plicku. O svojom obľúbenom učiteľovi, ktorý patril
medzi zakladateľov filmárskej tvorby na Slovensku, napísal publikácie
Karol Plicka vo filmovej faktografii a Karol Plicka - Básnik obrazu.
V roku 1963 skončil štúdium etnografie a folkloristiky na
Filozofickej fakulte UK v Prahe. Svoj filmový debut natočil v roku
1959 a od roku 1967 pracoval v bratislavskom Štúdiu krátkych filmov.
Neskôr začal pôsobiť aj pedagogicky na Vysokej škole múzických umení
v Bratislave. Tu napísal aj ďalšie významné literárne diela Slovenský
národopisný film a Pavol Socháň. Prvé významné ocenenie - Zlatého
draka za film Voda a práca - získal Slivka v roku 1964 na
Medzinárodnom filmovom festivale v poľskom Krakove. Ďalšej pocty sa
mu dostalo v roku 1995, keď UNESCO zaradilo jeho snímku Odchádza
človek medzi diela svetového kultúrneho dedičstva. Tento film je
i súčasťou Zlatého fondu slovenskej kinematografie. V júni tohto roku
získal Cenu slovenskej filmovej kritiky za publicistickú a kritickú
činnosť. Medzi jeho najuznávanejšie diela patria filmy Za tajomstvom
mohýl, Ikony, Metamorfózy vlákna, Posledná večera, Hra o svätej
Dorote, Ľudovít Fulla, Kresané do dreva,
Medovnikár, Deti vetra a mnoho ďalších. Profesor M. Slivka bol v roku
1980 spoluzakladateľom festivalu Etnofilm Čadca, ktorý v tomto roku
začne už v stredu 25. septembra. Slivkovu tvorbu tu pripomenie jeho
snímka Voda a práca. Narodil sa 1.11.1929
27. - zomrel akademický sochár FRANTIŠEK PATOČKA, ktorý absolvoval
Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, oddelenie figurálneho
sochárstva u profesora Jozefa Kostku (1948-1953). Počas desaťročí
pôsobil v Bratislave, v ostatných rokoch žil a tvoril v Prešove.
Patočka sa venoval komornej a monumentálnej figurálnej plastike
i znakovej kompozícii. Inšpiroval sa prírodnými tvarovými prvkami
a slovenskými baladickými príbehmi. Zúčastňoval sa na sochárskych
sympóziách z kameňa a bronzu. Vystavoval na expozíciách
československej komornej plastiky a iných kolektívnych prezentáciách,
mal samostatné výstavy v Bratislave, Prešove, Košiciach a iných
mestách doma i v zahraničí. Narodil sa 20.6.1927
28. - zomrel vo veku 58 rokov dlhoročný pracovník Slovenskej
televízie a Slovenského rozhlasu a bývalý predseda Rady pre
vysielanie a retransmisiu PETER JURÁŠ
OKTÓBER
11. - zomrel v Bratislave náhle popredný muzeológ a entomológ ILJA
OKÁLI. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského
v Bratislave a po jej skončení nastúpil od 1.3.1961 do Slovenského
národného múzea, kde zotrval vyše 40 rokov svojho plodného života.
Okrem toho bol dlhoročným funkcionárom Muzeálnej slovenskej
spoločnosti, Slovenskej entomologickej spoločnosti a Slovenskej
zoologickej spoločnosti. Spájal erudovanosť vedca s nadšením
múzejníka a počas jeho pôsobenia v SNM pribudli do zbierok
Prírodovedného múzea státisíce kusov entomologického materiálu.
Obdivuhodná bola i jeho vzdelanosť snúbiaca sa s ľudskosťou, vďaka
ktorej ho kolegovia nazývali aj "posledným polyhistorom Slovenska".
Bol živou históriou nielen SNM ale i slovenského múzejníctva. Narodil
sa roku 1934
20. - zomrel v Bratislave literárny vedec, spisovateľ, dramatik
a prekladateľ profesor JÁN BOOR. Študoval na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenského v Bratislave, ďalej na univerzitách vo Viedni
a Grenobli. Bol profesorom na Divadelnej fakulte Vysokej školy
múzických umení v Bratislave, kde pôsobil vo funkcii prodekana,
dekana a prorektora do roku 1982. Literárne a publicisticky pôsobil
od roku 1944. Okrem Bratislavy prednášal na vysokých školách
v Trnave, Prešove, Prahe, Brne a Lipsku. Po vojne sa pracovne
zúčastnil na viacerých podujatiach UNESCO, navštívil Indiu,
absolvoval pracovné pobyty vo Francúzsku, Taliansku, Holandsku
a inde. Patril k popredným znalcom západných literatúr a divadla.
Písal vedecké knihy, beletriu, rozhlasové hry, prekladal z nemčiny,
francúzštiny a angličtiny. Knižne vyšiel aj jeho výber z tvorby
amerických dramatikov 20. storočia Moderná americká dráma. Narodil
sa 5.3.1915
22. - zomrela v Tirane grófka GERALDINA APPONYIOVÁ. Narodila 6.8.1915
ako dcéra grófa Gyulu a americkej milionárky Gladys Virginie
Stewartovej. Budapeštianska rodáčka prežila svoju mladosť
v renesančnom kaštieli v Oponiciach pri Nitre a najstarší obyvatelia
obce si dodnes pamätajú, ako sa kúpavala v zámockej fontáne a v parku
hrávala tenis. V roku 1938 vydala za albánskeho kráľa Zogua
- moslimského vodcu, ktorý sa v roku 1920 ešte ako Ahmet Zoga stal
ministrom vnútra, koncom roku 1924 nastolil diktatúru, následne (od
1.2.1925) tri roky vládol ako prezident a 1. 9.1928 vyhlásil
monarchiu. Po invázii fašistického Talianska kráľovská rodina
v apríli 1939 z Albánska ušla aj so synom Lekom, ktorý sa narodil pár
dní predtým. Komunistickí vládcovia po druhej svetovej vojne
monarchiu zrušili v roku 1946 a členom rodiny odopreli vstup do
vlasti. Kráľ Zogu zomrel v Paríži v roku 1961 vo veku 66 rokov. Po
Zogovej smrti sa spolu so synom presťahovali do Španielska, odkiaľ
však museli v roku 1979 odísť po tom, ako španielska polícia objavila
pri prehliadke ich vily zbrane a obvinila Leku so spolupráce
s teroristickou organizáciou ETA. Ich novým domovom sa stalo
juhoafrické mesto Bryanstone. Po 63 rokoch núteného exilu sa v roku
2002 vrátila späť do svojej adoptívnej vlasti, do Albánska
24. - zomrel významný spisovateľ, autor literatúry faktu a diel pre
deti a mládež VLADIMÍR FERKO. V rokoch 1953 až 1958 vyštudoval
žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
v Bratislave a neskôr pôsobil ako redaktor a zástupca šéfredaktora
v Smene, Novom slove, Predvoji a Smene na nedeľu. Medzi jeho
najznámejšie literárne diela patria dobrodružný chlapčenský román
Červený delfín, detská knižka Malý zelinkár a zbierky poviedok
Konopný kríž, Čertovo rebro či Ako divé husi. Okrem toho sa venoval
aj faktografickej literatúre a napísal viacero významných a odborných
kníh, napríklad Knihu o Slovensku, Svetom, moje, svetom, Slovensko,
moja vlasť a ďalšie. Narodil sa 10.8.1925
NOVEMBER
3. - zomrel v Bratislave vo veku 77 rokov známy slovenský novinár
a publicista VLADIMÍR RAPOŠ. Bývalý šéfredaktor Východoslovenskej
Pravdy, redaktor ČSTK a šéfredaktor magazínu Rodina bol humanistom
a dlhoročným popularizátorom slovenského operného, baletného
a dramatického umenia. Vladimír Rapoš je otcom filmového režiséra
a hudobného skladateľa Dušana Rapoša a synom významného európskeho
architekta Miloša Rapoša, na počesť ktorého je v bratislavskej
Trnávke pomenovaný Rapošov park
11. - zomrel v Košiciach vo veku nedožitých 56. narodenín akademický
maliar ŠTEFAN ROSKOVÁNYI, ktorý študoval na bratislavskej Vysokej
škole výtvarných umení portrétnu maľbu u profesora Ladislava
Čemického a krajinárstvo a figurálne maliarstvo u profesora Jána
Želibského. V rokoch 1976 - 1984 vyučoval na košickej Škole
umeleckého priemyslu. Je laureátom výtvarnej Ceny Martina Benku za
rok 1986. Venoval sa krajinárstvu, žánrovým figurálnym výjavom
i abstraktnej tvorbe. Typická je pre Roskoványiho expresívna
farebnosť s dominujúcou červenou, ktorej protipólom sú odtiene
čiernej. Vystavoval doma i v zahraničí - na Kube, v Maďarsku,
Nemecku, Taliansku, Francúzsku a ďalších štátoch
21. - zomrel vo veku 74 rokov po tragickej nehode učiteľ, vedec
a žurnalista FRAŇO RUTTKAY. Autor monografií o Danielovi G.
Lichardovi, Samuelovi Jurkovičovi či Ľudovítovi Štúrovi ako
novinárovi významne prispel k formovaniu a rozvoju teórie
a historiografie slovenskej a československej žurnalistiky. Z jeho
pera pochádzajú Dejiny československej žurnalistiky II. - Slovenská
periodická tlač do roku 1918 i Prehľad dejín slovenského novinárstva
od najstarších čias do roku 1918. Jeho práca ako vedúceho katedry
novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, neskôr
i prodekana tejto inštitúcie bola v 70. rokoch ocenená Striebornou
medailou UK i Novinárskou cenou Ľ. Štúra v roku 1983
22. - zomrel v Bratislave známy hudobný skladateľ a dirigent Opery
Slovenského národného divadla GERHARD AUER. Absolvoval štúdium
dirigovania na bratislavskom Štátnom konzervatóriu. O rok neskôr
dostal angažmán v SND, kde pôsobil najskôr ako korepetítor, potom ako
dirigent baletného súboru a napokon ako dirigent operných
predstavení. Od roku 1953 začal vyučovať na Vysokej škole múzických
umení (VŠMU) v Bratislave a v 70. rokoch aj na miestnom
konzervatóriu. Najobľúbenejšími Auerovými hudobnými dielami boli
opery nemeckej novoromantickej školy a slovenskej a českej moderny.
Tento výnimočný umelec preferoval sýty orchestrálny zvuk, ktorý
dopĺňala dramaticky účinná výstavba hudobnej plochy. V SND naštudoval
viacero svetoznámych opier, napríklad Figarovu svadbu, Dona Juana,
Nabucca, Predanú nevestu, Macbeth, Eugena Onegina, Aidu, Krútňavu
a mnoho ďalších. Okrem toho bol dirigentom niekoľkých baletných
kompozícií, medzi ktorými figurovali diela Popoluška, Plamene Paríža,
Labutie jazero, Luskáčik, Fadetta, Laurencia a iné. Ako vysokoškolský
učiteľ Operného štúdia Katedry spevu na VŠMU pripravil s poslucháčmi
viac ako 20 absolventských predstavení a približne rovnaké množstvo
semestrálnych koncertov. Opery a operety ako Kováč Wieland, Rita, Noc
v Benátkach, Netopier, Madam Dubarry či niekoľko ďalších odzneli pod
jeho taktovkou aj na obrazovkách Československej televízie. Narodil
9.4.1925
27. - zomrel vo veku nedožitých 56 rokov bývalý rozhlasový pracovník
Peter Malár, ktorý v štúdiu Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici
pracoval od roku 1976 do roku 1990. Najskôr ako zástupca riaditeľa
a potom aj ako vedúci odbornej redakcie spravodajstva a publicistiky.
Neskôr pôsobil v denníku Národná obroda a spolupracoval s viacerými
elektronickými médiami. Bol popredným novinárom, redaktorom
a moderátorom, ktorý prispel k výchove viacerých mladých redaktorov
DECEMBER
5. - zomrel v Bratislave významný publicista a kritik v oblasti
hudobného diela MICHAL PALOVČÍK. Na konzervatóriu v Bratislave
vyštudoval v roku 1948 hudobno-pedagogický odbor a v roku 1951
hudobno-vokálny odbor a spev. Filozofickú fakultu na Univerzite
Komenského absolvoval v roku 1951. O rok neskôr získal doktorát.
V období 1949-1956 pôsobil ako redaktor Československého rozhlasu
v Bratislave. Medzitým bol aj hlasovým poradcom v SĽUK-u a vo
Vojenskom umeleckom súbore. Bol pracovníkom Zväzu slovenských
skladateľov, pôsobil ako dramaturg v umeleckej agentúre Slovkoncert
i ako redaktor Pravdy. V roku 1988 odišiel do dôchodku. V odbornej
a dennej tlači publikoval najmä v Hudobných rozhľadoch, Slovenskej
hudbe, Hudobnom živote, Novom slove, ale i Kultúrnom živote,
Literárnom týždenníku a mnohých iných. Písal recenzie o koncertoch,
hudobných dielach, kultúrnych aktivitách rôzneho druhu, o koncertných
umelcoch a hudobných skladateľoch. Celkove tak napísal asi 3500
príspevkov a viacero hudobno-vedeckých prác. Narodil sa 10.8.1921
