EÚ a NATO majú za sebou historický rok

V seriáli Medzinárodnej redakcie TASR, v ktorom zahraniční spravodajcovia odpovedajú na otázku aký bol rok 2002 v krajine ich pôsobenia, pokračujeme ...

V seriáli Medzinárodnej redakcie TASR, v ktorom zahraniční spravodajcovia odpovedajú na otázku aký bol rok 2002 v krajine ich pôsobenia, pokračujeme dnes analýzou spravodajcu TASR v Bruseli. ------- EÚ a NATO majú za sebou historický rok

Brusel 21. decembra (TASR) - Európska únia i Severoatlantická aliancia majú za sebou rok, ktorý možno smelo označiť za historický. Okrem rozhodnutí o najväčšom rozšírení v ich histórii sa obe organizácie vydali na cestu reforiem a zmien, aby mohli efektívnejšie fungovať v budúcnosti.

Pre EÚ bol historický hneď prvý deň roku 2002, keď v 12 krajinách eurozóny začala obiehať spoločná európska mena euro. Počas prvých dvoch mesiacov postupne z peňaženiek mizli nemecké marky, francúzske a belgické franky či španielske pesety. Od začiatku marca mohli ľudia platiť výlučne eurami.

Prechod na novú menu bol pomerne hladký, väčšie problémy nehlásila žiadna z 12 krajín eurozóny. Horšie to však dopadlo s cenovou úrovňou. Napriek tomu, že Európska komisia opakovane ubezpečovala, že euro nepovedie k vyšším cenám, spotrebiteľské organizácie majú po prvých mesiacoch skúseností iný názor.

Podľa európskej organizácie BEUC výrobcovia a dodávatelia využili zmenu národných mien na euro, aby zvýšili ceny nad úroveň inflácie. Navyše sa ceny v eurozóne zatiaľ veľmi nevyrovnali, ako sľubovala EK.

BEUC priniesla niekoľko konkrétnych príkladov: poštovné v Španielsku zdraželo príchodom eura o 51 percent, Gréci zaplatia za cestu autobusom o 50 percent viac. Pohár džúsu v Rakúsku stojí dnes o 33 percent viac, doprava metrom v Taliansku je drahšia o 30 percent. Zdraželo tiež parkovanie, CD-platne, vo všeobecnosti reštauračné a hotelové služby.

Európania si však na spoločnú menu zvykli relatívne rýchlo a napriek pretrvávajúcim nostalgickým pocitom za starými peniazmi euro podporujú. Podľa najnovšieho výskumu Eurobarometer zverejneného v októbri 2002 sa v prospech eura vyslovilo 67 percent opýtaných, pričom na používanie nových bankoviek a mincí si zvyklo 63 percent.

Z ekonomického hľadiska nemožno zatiaľ jednoznačne skonštatovať, či je dôvod na oslavy alebo nostalgiu. Podľa expertov však už teraz možno povedať, že euro nebolo rýchlym liekom na európske ekonomické problémy. Podľa prognózy EK môže HDP eurozóny klesnúť v prvom štvrťroku 2003 o 0,2 percenta. Predstavy, že euro bude nástrojom na rýchle dosiahnutie ekonomickej úrovne USA, sa tak postupne rúcajú.

Druhým historickým projektom, ktorý navždy zmení usporiadanie Európy, je pripravované rozšírenie EÚ. Celý rok pokračovala záverečná etapa prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami vrátane Slovenska, ktoré nakoniec rokovania uzavreli v piatok 13. decembra na summite v Kodani.

Už predtým EÚ rozhodla, že nové krajiny vstúpia do únie 1. mája 2004. Od tohto dátumu bude mať EÚ namiesto dnešných 15 až 25 členov. Novými členmi budú Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Cyprus a Malta. Ešte pred tým - 16. apríla 2003 - podpíšu všetky krajiny v Aténach prístupovú zmluvu s EÚ a potom sa začne jej ratifikácia.

Historický význam dohody z Kodane, ktorá definitívne zjednotila Európu, ostal v tieni boja o peniaze, ktorý únia s kandidátmi zvádzala do posledných chvíľ. Nakoniec prejavila neobyčajnú lakomosť, čo priznala aj Európska komisia.

V roku 1999 na summite v Berlíne únia rozhodla, že na prijatie šiestich krajín v priebehu rokov 2000-06 vyčlení 42,5 miliardy eúr. Po Kodani je však účet za rozšírenie o desať krajín len 40,8 miliardy na roky 2004-06.

Netreba pritom zabúdať, že desať nových členov prispeje za rovnaké obdobie do rozpočtu EÚ sumou 14,5 miliardy eúr, pätnástku tak bude rozšírenie stáť len 26,3 miliardy eúr. Táto suma však predstavuje len prísľuby, ktorých skutočné vyplatenie môže nastať až o niekoľko rokov neskôr. V podobe skutočných platieb vynaloží EÚ v rokoch 2004-06 len 10,3 miliardy eúr, čo je za historické zjednotenie kontinentu smiešna suma.

Aby únia fungovala efektívne aj pri 25 členoch, je nevyhnutné urobiť reformu jej inštitúcií. Navrhnúť túto reformu je úlohou Konventu, ktorý začal pracovať vo februári 2002. Úlohou tohto 105-členného zhromaždenia je zamýšľať sa nad tým, ako má vyzerať budúce usporiadanie Európy, ako úniu priblížiť občanom, ako ju zjednodušiť.

Podklady pre budúcu reformu má Konvent predložiť v júni 2003 na summite EÚ v gréckom Solúne. Spôsob reformy so zapojením množstva osobností z členských o kandidátskych krajín, ako aj mimovládnych organizácií či širokej verejnosti, nemá v histórii EÚ obdobu. Až doteraz sa všetky reformy pripravovali za zatvorenými dverami v úzkom kruhu expertov a politikov.

Prvý konkrétny návrh budúcej ústavnej zmluvy EÚ predložil predseda Konventu Valéry Giscard dďEstaing koncom októbra. Navrhol okrem iného dvojité občianstvo (európske a národné), vytvorenie právnej subjektivity dnešnej únie, zmenu jej názvu. Diskusia, ktorá sa vzápätí rozprúdila, bude pokračovať v nasledujúcich mesiacoch. Rok 2002 je aj pre NATO historickým míľnikom

Aj Severoatlantická aliancia má za sebou rok, ktorý sa navždy zapíše do jej histórie. Na novembrovom summite v Prahe pozvalo NATO do svojich radov sedem nových krajín: Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko.

Po podpise prístupového protokolu v marci 2003 a následnej ratifikácii sa tieto krajiny stanú členmi aliancie najneskôr v máji 2004. NATO sa tak rozšíri z dnešných 19 na 26 členov a jeho územie sa rozrastie až tam, kde ešte pred 12 rokmi ležal Sovietsky zväz.

Aj preto proti rozšíreniu najmä o pobaltské štáty ostro vystupovalo Rusko. Aliancia však Moskvu opakovane ubezpečila, že jej rozšírenie nie je zamerané proti Rusku a aby to dokázala aj činmi, navrhla vytvorenie celkom nového spoločného orgánu.

Nová Rada NATO-Rusko, ktorá má zabezpečiť kvalitatívne novú úroveň vzájomných vzťahov, oficiálne vznikla koncom mája v Ríme. Rada vo formáte "20" nie je len orgánom pre vzájomné konzultácie, ako tomu bolo doteraz v prípade stálej zmiešanej rady "19+1", ale môže tiež prijímať spoločné rozhodnutia a koordinovať postup v celom rade oblastí spoločného záujmu. Ide najmä o boj proti terorizmu, pôsobenie mierových síl, riešenie krízových situácií, odzbrojovanie, nešírenie zbraní hromadného ničenia či vojenskú spoluprácu.

Rusko však napriek užším vzťahom s NATO nezískalo právo veta vo vnútorných záležitostiach aliancie, napríklad čo sa týka kolektívnej obrany alebo rozširovania. Preto sa Moskva musela zmieriť s pozvaním siedmich nových krajín do aliancie.

Okrem rozšírenia a nových vzťahoch s Ruskom prijala aliancia tento rok zásadné rozhodnutia, ktoré majú byť odpoveďou na bezpečnostnú situáciu vo svete po útokoch z vlaňajšieho 11. septembra.

NATO musí dnes na rozdiel od minulosti, keď hlavným nepriateľom bol Sovietsky zväz, čeliť terorizmu a zbraniam hromadného ničenia v rukách tzv. "darebáckych" štátov. Na pražskom summite sa preto lídri 19 členských štátov dohodli na vytvorení síl rýchlej reakcie, novej koncepcii boja proti terorizmu a zlepšení vojenských kapacít.

Ak aliancia - predovšetkým európski spojenci - dostatočne nezmodernizuje svoj vojenský potenciál, podľa pozorovateľov jej hrozí, že stratí svoj význam a dostane sa na vedľajšiu koľaj. Reforma NATO je preto absolútne kľúčová pre ďalšie fungovanie aliancie.

Jej realizácia v praxi čaká na spojencov už v roku 2003. Okrem toho pôjde o rok ratifikácie vstupu siedmich nových krajín. Aj v prípade EÚ možno rok 2003 nazvať rokom reformy a ratifikácie rozšírenia.

Osud oboch organizácií, ktoré sídlia v Bruseli len niekoľko kilometrov od seba, ale donedávna prakticky nespolupracovali, sa tak postupne zbližuje. Určite tomu pomôže aj decembrová dohoda o prístupe EÚ k vojenským prostriedkom NATO v prípade nasadenia európskych jednotiek rýchlej reakcie.

(spravodajca TASR Robert Sermek) im

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 704
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 339
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 247
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 048
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 042
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 889
  7. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 768
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 490
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 460
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 417

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja zdolal Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.

KOMENTÁRE

Nevedno, s čím Kažimíra vyprevadil Sulík

Kažimír buduje na ilúzii, že brzda je iba poistka.

Neprehliadnite tiež

Syna Muhammada Aliho zadržali na letisku, vypočúvali ho imigrační úradníci

Výsluch Aliho Juniora trval takmer dve hodiny. Úradníci mu opakovane kládli otázky, či je moslim a kde dostal svoje meno.

Prestávky na sex počas práce? Švédsky politik chce za ne ľuďom platiť

Zvláštny návrh podali vo švédskom meste Övertorneå.

Paríž už nie je Parížom, Trump rozhneval Francúzov

Podľa Hollandea nie je dobré preukazovať voči krajine čo i len najmenšie opovrhovanie.

Babiš bude vo voľbách kandidovať z posledného miesta

Na prvých miestach by sa mali objaviť osobnosti, ktoré dosiaľ neboli v politike také viditeľné.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop