Aberdeen/Moskva 6. júla (TASR) - Špeciálna záchranná technická loď Mayo nórsko-škótskej spoločnosti DSND vyrazila dnes večer zo škótskeho prístavu Aberdeen smerom do Barentsovho mora na miesto, kde vlani v auguste havarovala ruská atómová ponorka Kursk. Na miesto určenia loď dorazí 12.-13. júla. Informoval o tom ruský veliteľ operácie na vyzdvihnutie ponorky Kursk Gennadij Verič.
Na palube plavidla vybaveného žeriavom, tlakovými komorami a potápačskými zvonmi, sa nachádza skupina 16 ruských a nórskych hlbinných potápačov, ktorí od polovice júla začnú prípravné práce na vyzdvihnutie vraku ponorky z morského dna.
Pred začiatkom dvíhania vraku ponorky Kursk z hĺbky 115 metrov potápači na spodnú časť plavidla pod dva jadrové reaktory pripevnia špeciálne citlivé prístroje, ktoré budú monitorovať úroveň radiácie. Ruskí a nórsku potápači následne nainštalujú špeciálne diaľkovo ovládané hydraulické zariadenie, ktoré odreže prednú poškodenú časť ponorky s funkčnými torpédami a raketami. O rezanie oceľového dvojplášťového trupu ponorky sa má postarať zmes piesku a vody vháňaná na kov z trysky pod tlakom 1500 atmosfér.
Do polovice augusta by v trupe ponorky malo vzniknúť až 26 technologických otvorov, v ktorých budú upevnené desiatky oceľových lán. Vrak ponorky v polovici augusta na morskú hladinu vyzdvihnú pomocou špeciálnych pontónov v šírke 70 metrov a dĺžke 330 metrov. V poslednej fáze operácie od 15. do 20. septembra vlečná loď odtiahne Kursk spojený s pontónmi do špeciálne upraveného prístavu na 140 kilometrov vzdialenej ruskej vojenskej základni Rasľakovo neďaleko severoruského mesta Murmansk.
Ruskí vedci v minulých dňoch uskutočnili sériu pokusov s modelmi ponorky Kursk a pontónov vyhotovených v mierke 1:50 a 1:100. Skúšky pevnosti lán a odolnosti sústavy pri imitovanej plavbe na otvorenom mori dopadli podľa Igora Spasského, generálneho konštruktéra CK Rubin, kde ponorku Kursk zhotovili, nad očakávania dobre. Potvrdila sa nielen správnosť doterajších výpočtov, ale aj existencia dostatočnej technologickej rezervy.
Kursk so 118 mužmi na palube bol jedným z najmodernejších plavidiel ruskej Severnej flotily. Ponorka stroskotala 12. augusta po explózii na jej palube počas vojenského cvičenia. Ruská vládna vyšetrovacia komisia doteraz jednoznačne nestanovila, čo spôsobilo záhubu plavidla. Väčšina ruských i zahraničných odborníkov sa však prikláňa k tomu, že prvú explóziu vyvolala porucha torpéda, po ktorej v prednej časti ponorky vybuchla ďalšia munícia. Vzhľadom na to, že na palube ponorky Kursk boli aj najmenej štyria civilisti, nie je vylúčené ani to, že na Kursku armáda testovala nový druh torpéda, ktoré zlyhalo.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
