Grécky príklad môže nasledovať španielske hnutie Podemos. Voľby sa tam konajú na jeseň.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
ATÉNY, BRATISLAVA. Pondelňajšie rokovania nechápu ako makroekonomickú hru s nepochopiteľnými vysokými číslami. Výsledok je pre nich otázkou národnej hrdosti, ale najmä odpoveďou na to, či sa budú mať ešte horšie ako doteraz.
„Už sa nebojím ničoho. Čokoľvek zlé, čo by sa nám mohlo stať, sa nám už stalo,“ povedal v nedeľu pre AFP 62-ročný dôchodca.
Držia sa sľubov
Bol jeden z tisícov ľudí, ktorí vyšli v nedeľu do ulíc v Aténach, aby vyslovil podporu svojej vláde pred kľúčovým rokovaním s ministrami financií v Bruseli.
Syriza dostala v januárových voľbách 36 percent hlasov a spolu s menším koaličným partnerom zostavila vládu. Drží sa svojich sľubov, že bude presadzovať prehodnotenie zahraničnej pomoci Grécku, prieskumy hovoria, že ak by sa voľby konali teraz, mohla by vládnuť sama.
„Vôbec prvýkrát za posledných päť rokov, čo trvajú úsporné opatrenia, som hrdý, aj keď možno vo vrecku nemám ani cent. Bravó, pokračujte a nevzdávajte sa,“ napísal premiérovi Alexisovi Tsiprasovi na Twitteri používateľ s menom Kostas F.
Zhromaždenia na podporu gréckej vlády sa nekonali len v Aténach, ale aj v Solúne či v európskych metropolách.
Tisíce ľudí prišli na londýnske Trafalgarské námestie.
„To, čo sa deje v Grécku, nezávisí len od jeho občanov. Ak chceme uspieť, musíme vybudovať revolučné hnutie a musíme položiť systém aj v iných krajinách,“ odkázal podľa Evening Standard Londýnu Christos Giovanopoulos, aktivista z gréckej organizácie Solidarita pre všetkých.
Podpora zo Španielska
Tsiprasovo víťazstvo podľa neho pomohlo Grécku dostať sa z „režimu úspor a sociálneho barbarstva“. Aj my potrebujeme svoju Syrizu, opakovalo sa z pódia.
Syriza môže rátať s podporou aj zo Španielska, kde hnutie s podobnými cieľmi Podemos (Môžeme) vedie v prieskumoch verejnej mienky. Voľby sa budú konať v novembri, v prieskumoch majú ľavičiari, ktorí ako strana existujú len rok, podporu 27,7 percenta voličov.
V krajine, kde nezamestnanosť dosahuje 23,7 percenta, majú mnohí pocit, že aj keď ekonomika rastie, bežných ľudí sa to nedotýka. „Mnoho ľudí nesúhlasí s úspornými opatreniami, ktoré zaviedli politici,“ hovorí podľa Washington Times sociológ José Fernandez-Albertos. „Nevedia sa uspokojiť so žiadnou existujúcou stranou, Podemos ich zmobilizovalo jasným odkazom.“
Pre lídrov strany sú však preferencie stále málo. „Nie je to dosť na to, aby vznikla vláda, ktorá okrem zachraňovania bánk zachráni aj občanov,“ vyhlásil šéf volebnej kampane hnutia Inigo Errejon.
