KYJEV, PRAHA. Prímerie síce nenastolilo absolútny pokoj zbraniam, ale významne znížilo intenzitu bojov a zamedzilo ďalším veľkým stratám na životoch.
Ťažká technika
Lenže s ďalším bodom minských dohôd - odsunom ťažkej techniky - majú obe strany oveľa väčší problém. Zhoda nie je ani vo vytýčení nárazníkovej zóny, kde nemajú tanky, delá a rakety čo robiť, ani v tom, kto svoje pozície začne opúšťať ako prvý.
Pôvodné obavy z toho, že na ukrajinskej strane, ako aj na strane proruských separatistov nebude príkaz najvyššieho velenia časť jednotiek ochotná splniť, sa zatiaľ nenaplnili.
Aj velenie radikálneho Pravého sektora v nedeľu zdôraznilo, že príkaz najvyššieho veliteľa ozbrojených síl a prezidenta splní.
Hraničná línia
Najhoršia je situácia v takzvanej luhanskej ľudovej republike, kde miestny líder separatistov Igor Plotnickij nemá veľký rešpekt medzi poľnými veliteľmi. Aj Plotnickij však zverejnil príkaz zastaviť paľbu.
Cez určitý optimizmus, ktorý v nedeľu zavládol na oboch stranách frontovej línie, sa stále bojovalo neďaleko prístavu Mariupoľ, ktorý kontrolujú Ukrajinci, ale rebeli sa ho niekoľko mesiacov snažili obsadiť. Najväčšie boje pretrvávajú v okolí Debaľceva.
Dôvodom je výklad pojmu „hraničná línia“ - zatiaľ čo rebeli radia dôležitý železničný uzol v Debaľceve do územia ovládaného takzvanou doneckou ľudovou republikou, Kyjev nemieni takéto delenie akceptovať. Výsledkom je, že rebeli pokladajú ukrajinských vojakov za narušiteľov hranice stanovenej v Minsku.
Sporné Debaľcevo
Prezident Ukrajiny Petro Porošenko nepokladá za porušenie minských dohôd to, že vyslal do Debaľceva ukrajinským vojakom zásoby zbraní a munície. Pokiaľ budú rebeli útočiť, alebo sa pokúsia odzbrojiť ukrajinských vojakov, Kyjev sa chystá útok odraziť bez ohľadu na prímerie.
Aká je skutočná situácia na mieste ťažko súdiť aj preto, že rebeli podľa oznámenia ukrajinského ministerstva zahraničia odmietli v nedeľu do Debaľceva pustiť pozorovateľov OBSE.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
