SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Na Ukrajine sa posledné hodiny pred prímerím bojovalo

V Debaľceve aj Mariupoli sa posledné hodiny pred vyhlásením prímeria bojovalo. Prezident Porošenko pohrozil stanným právom.

Vzbúrenci poblíž Debaľceva.Vzbúrenci poblíž Debaľceva. (Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. O polnoci miestneho času (23:00 SEČ) začalo na východe Ukrajiny platiť oficiálne prímerie. Posledné hodiny pred ním sa však bojovalo.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko krátko predtým nariadil ukrajinskej armáde zastaviť paľbu.

"Vydávam rozkaz armáde Ukrajiny, aby zastavila paľbu o 00:00 h 15. februára," uviedol Porošenko v televíznom prejave. Po jeho boku stál náčelník generálneho štábu ukrajinskej armády Viktor Muženko.

Očití svedkovia pre agentúru Reuters uviedli, že bezprostredne po začiatku platnosti prímeria došlo vo východoukrajinskom meste Doneck k zastaveniu delostreleckej paľby.

S odvolaním sa na americký Biely dom agentúra Associated Press informovala, že americký prezident Barack Obama v sobotu večer telefonicky hovoril s Porošenkom aj nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Podľa Bieleho domu sa Obama a Porošenko zhodli na potrebe zastavenia násilia v súlade s podmienkami dohody z Minsku.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu telefonicky uistil nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú aj francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, že dodrží dohodu o prímerí.

Stupňovanie útokov

Ukrajinský prezident Petro Porošenko varoval, že dohoda o ukončení vojny na východe krajiny je vo “veľkom nebezpečenstve”.

Informovala o tom na svojom portáli spravodajská televízia BBC.

Porošenko obvinil Rusko z "výrazného stupňovania" ofenzívy napriek mierovej dohode dosiahnutej v Minsku vo štvrtok.

V dôsledku ostreľovania v Donecku a poblíž Debaľceva zomrelo za posledný deň pred prímerím minimálne 28 civilistov a vojakov. Nie je jasné, kto stál za týmto ostreľovaním, obe strany sa obviňujú navzájom.

"Vzbúrenci sa ešte pred polnocou snažia naplniť takticky dôležité plány na rozšírenie územia pod ich kontrolou, a to najmä smerom na Debaľceve," uviedol hovorca ukrajinskej armády Andrij Lysenko, ktorého citovala agentúra Reuters. Diať sa tak malo za materiálnej podpory prichádzajúcej spoza hraníc susedného Ruska.

Útok na Mariupoľ

Povstalci útočili na mesto Mariupoľ, informoval v sobotu portál českej tlačovej agentúry ČTK. Do bojov nasadili aj tanky a delostrelectvo. Informácie potvrdili aj velitelia doneckých vzbúrencov.

Mariupoľ sa nachádza na pobreží Azovského mora a existujú obavy, že Moskvou podporovaní separatisti sa mesto snažia získať s cieľom vytvorenia koridoru medzi Ruskom a Krymom.

Separatisti ostreľovali Mariupoľ aj koncom januára. Rakety vtedy dopadli do obytných štvrtí na východných predmestiach mesta.

V troch fázach zasiahli viacero civilných budov, vrátane trhu, školy, obchodov a bytových domov. Zahynulo viac ako 30 civilistov, vyše 100 ľudí zranili.

Obliehanie Debaľceva

Mesto Debaľceve bolo v sobotu pod stálou paľbou, horí a hrozí mu úplné zničenie. Z obkľúčenia sa tam snažilo prebiť niekoľko tisíc ukrajinských vojakov.

“Separatisti sú odhodlaní mesto zničiť. Trvalému ostreľovaniu sú vystavené obytné štvrte. Mesto je v plameňoch,” informoval šéf miestnej polície.

Vzbúrenci držia v debaľcevskom obkľúčení 7-tisíc až 10-tisíc vládnych vojakov.

Cez kontrolné stanovište prešiel v sobotu smerom na Debaľceve konvoj nových vojenských vozidiel, bolo vidno i tanky a obrnené vozidlá. Jeden z povstalcov pre Reuters povedal, že bojovníkom pomáhajú "hostia z Ruska".

Poradca ukrajinského ministra obrany Anton Heraščenko v sobotu v Kyjeve oznámil, že na východe Ukrajiny je do bojov nasadených 50-tisíc ukrajinských vojakov. Priamo na fronte údajne operuje 15-tisíc príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl.

Stanné právo

Ukrajinský prezident Petro Porošenko zdôraznil, že akékoľvek porušenie prímeria by mohlo viesť k zavedeniu stanného práva v krajine.

"Ak nenastane mier, budeme musieť pristúpiť k takémuto ťažkému, ale nevyhnutnému rozhodnutiu," uviedol podľa agentúry Interfax ukrajinský líder.

Dohoda o prímerí z bieloruského Minsku sa podľa vodcu separatistov Alexandra Zacharčenka nevzťahuje na Debaľceve. Uviedla to ruská agentúra RIA Novosti.

Ostreľovanie zničilo nemocnicu v Artemivsku. Informovala o tom agentúra Reuters.

Pred prímerím sa údajne bojovalo aj v Luhanskej oblasti, terčom ostreľovania bol podľa ruskej agentúry TASS samotný Luhansk.

Zbrane pre Ukrajinu

Podľa agentúry RIA Novosti potvrdil britský rezort obrany dodanie 20 obrnených transportérov typu Saxon na Ukrajinu.

Zásielku údajne realizovala nemenovaná britská spoločnosť. Zanedlho by malo doraziť ďalších 55 kusov. Ide o vyradené a nesmrtiace vozidlá.

Prijatie obrnených transportérov potvrdila aj ukrajinská Rada pre národnú bezpečnosť a obranu (RNBOU). Vozidlá budú zmodernizované a zaradené do armádnej služby, tvrdí šéf RNBOU Oleksandr Turčynov.

"Vozidlá dorazili bez výzbroje, my ich vybavíme bojovou technikou, aby boli schopné poskytnúť účinné strelecké krytie pre Národnú gardu alebo iné jednotky, ktoré ich budú používať," uviedol Turčynov.

Vozidlá Saxon s váhou vyše desať ton majú dvojčlennú posádku a prepravnú kapacitu pred desať osôb.

Dohodnuté prímerie

Prímerie na východe Ukrajiny začalo platiť 15. februára o 00.00 h miestneho času (23.00 h SEČ).

Na rokovaniach v Minsku bola dosiahnutá i dohoda o stiahnutí ťažkého delostrelectva, vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 kilometrov a opatreniach smerujúcich k trvalému politickému urovnaniu situácie.

Začiatkom marca sa má začať dialóg o uskutočnení komunálnych volieb v separatistami kontrolovaných oblastiach, následne majú byť prepustení všetci rukojemníci a nezákonne zadržiavané osoby.

Do 14. marca má ukrajinský parlament, Najvyššia rada, vymedziť územie s osobitným režimom samosprávy.

Do konca roku má do platnosti vstúpiť nová ústava Ukrajiny.

Za podmienky úplného politického urovnania konfliktu by ukrajinská vláda mala opätovne získať úplnú kontrolu nad štátnou hranicou s Ruskom v celej zóne konfliktu.

V postihnutých oblastiach sa má zabezpečiť distribúcia humanitárnej pomoci.

Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 42 480
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 035
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 816
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 376
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 933
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 874
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 307
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 179
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 036
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 917
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

11 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

60m

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan

Neprehliadnite tiež

Aj Francúzsko očkuje seniorov.

Dôvodom je cirkulácia nových, nákazlivejších variantov koronavírusu.

2 h
Marcelo Rebelo de Sousa.

Na druhom mieste skončila socialistická kandidátka Ana Gomesová.

2 h
Lekár sa stará o pacienta v nemocnici v Los Angeles.

Počet obetí pandémie v USA presiahol hranicu 400-tisíc.

3 h
Predseda Európskej rady Charles Michel.

EÚ si môže zabezpečenie dodržiavania zmlúv vynútiť aj "právnymi prostriedkami".

4 h