Na východe Ukrajiny by sa mali boje zastaviť v noci na nedeľu. V septembri vyhlásené prímerie porušovali obe strany konfliktu.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.
MINSK, BRATISLAVA. Ukrajinu čakajú posledné tri dni bojov a potom zavládne prímerie. Z východu krajiny stiahnu ťažké zbrane, možno prídu ústavné zmeny a trvalý mier.
Taký je ideálny výsledok rokovaní v bieloruskom Minsku, kde sa vo štvrtok doobeda po celonočných rokovaniach mocnosti dohodli na prímerí od 15. februára. Je to len prvý krok, hovoria prítomní lídri Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka.
Pridali sa aj separatisti Dohodu o prímerí oznámil po šestnástich hodinách rokovaní ruský prezident Vladimir Putin. Moskva oficiálne tvrdí, že na Ukrajine nebojuje, ešte dôležitejšie preto je, že pod prímerie sa podpísali aj separatisti z východu krajiny.
Tí sa pôvodne súhlasu bránili, no nakoniec ich k podpisu dotlačil sám Putin, prezradila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Bez ruskej podpory, najmä vojenskej a organizačnej, by zrejme povstalci svoj boj nezvládali.
Ich súhlas poskytol aspoň „náznak nádeje“, odkázala Merkelová.
„To najdôležitejšie, čo sme dohodli, je, že v noci na nedeľu sa začne úplne bezpodmienečné prímerie,“ povedal pre Reuters ukrajinský prezident Petro Porošenko.
Zo záberov z rokovaní bolo vidno, že rozhovory boli veľmi napäté. Pri spoločnom fotení sa nikto z lídrov neusmieval, Porošenko sa na ďalšom zábere zas nepozeral Putinovi do očí ale len na zem, novinári zachytili dokonca aj Putina, ako láme ceruzku.
Nakoniec došlo k dohode, aj keď francúzsky prezident Francois Hollande zdôrazňuje, že dohoda nie je konečná a ďalšie rokovania budú nasledovať. To pripúšťa aj Putin.
„Ďalším krokom, ktorý považujem za veľmi dôležitý, je stiahnutie ťažkých zbraní a milícií z Donbasu,“ povedal Putin na tlačovej konferencii.
Nasledovať musí politika Podľa ruského prezidenta musia byť súčasťou riešenia konfliktu aj politické kroky. „V prvom rade je potrebná ústavná reforma, ktorá bude brať do úvahy legitímne práva ľudí žijúcich v Donbase,“ povedal podľa Guardianu Putin. „Potom sú tu tiež otázky hraníc a mnoho ekonomických a humanitárnych otázok.“
Ani Rusko teda neráta so samostatnosťou doneckej a luhanskej separatistickej oblasti, ktoré by radi vytvorili spoločný štát Novorusko.
Možným zakončením tejto dohody tak môže byť aj široká autonómia pre separatistické oblasti alebo zamrznutý konflikt na spôsob Južného Osetska alebo Podnersterska, ktoré uznáva prakticky len Moskva.
Súčasťou dohody je aj prepustenie v Rusku väznenej ukrajinskej pilotky Nadeždy Savčenkovovej. V ruskom väzení ju zadržiavajú od minulého leta pre údajný podiel na zavraždení dvoch ruských novinárov na nepokojnom východe Ukrajiny.
Pomoc od menového fondu Rokovania prišli po týždňoch stupňovaných bojov o kľúčový železničný uzol Debaľcevo. To sa dá očakávať aj v najbližších dňoch, keďže obe strany konfliktu si budú chcieť vylepšiť svoje pozície pred tým, ako prestanú bojovať.
Ak sa teda rozhodnú prímerie dodržiavať, čo nie je prípad podobnej dohody zo septembra. Aj vtedy sa v Minsku dohodli na prerušení bojov, no ani jedna strana konfliktu sa toho nedržala dlho.
Druhou dobrou správou pre Ukrajinu zo štvrtka je rozhodnutie Medzinárodného menového fondu pomôcť krajine pred bankrotom pôžičkou vo výške 17,5 miliardy dolárov v najbližších štyroch rokov. Bude to súčasťou zahraničnej pomoci v celkovej výške 40 miliárd dolárov.
