[content type="longread-pos" pos="center"] Ukrajinský odeský odpor - na rozdiel od policajtov neberú úplatky a nechránia banditov. [/content]
TEXT: Petra Procházková, Odesa
U robím krok do neznáma, vetva pod mojou váhou praskne a niekde blízko sa rozšteká pes. Zastavím sa. Z tmy vystúpi vysoká postava a povie: „Veliteľ vás očakáva. Poďte za mnou." Trošku mi to pripomenulo pioniersky tábor a nočné výpravy. Lenže títo muži žiadne bobríky nezbierajú.
„Najbližšie nepriateľské tanky sú len sto kilometrov od nás v Podnestersku. Asi 330 kilometrov na juhovýchod je krymská frontová línia, no a do Mariupoľa, kde sa teraz bojuje, je to 620 kilometrov. Takže sme ohrození z troch strán," hovorí veliteľ.
Nasadiť masky
Keď mu pár hodín predtým vodca odeských aktivistov euromajdanu Mark Gordijenko telefonoval, oslovoval ho výhradne Inžinier. Ani teraz sa mi nepredstaví pravým menom. Hneď ako vytiahnem fotoaparát, zavelí a všetci si nasadia masky.
„Si mŕtvy!“ Kričí mladý inštruktor na asi šesťdesiatročného muža. „Znova!“ Zakričí. A chlapík sa hodí do vlhkej špiny. Keď vedľa neho čosi buchne a na okamih osvetlí priestor, prikryje si hlavu, vzápätí vyskočí a beží dopredu so samopalom namiereným tam, kde by mohol byť nepriateľ.
