New York 6. júla (TASR) - Neutrína, jedna z najväčších záhad astrofyziky, sú predsa len hmotné. Desaťročia dohadov ukončila štúdia zverejnená v časopise Physical Review Letters. Toto zistenie zároveň znamená, že bude treba prepísať niektoré teórie o vesmíre.
Doterajšie definície hovorili, že neutríno je elementárna častica bez náboja, ktorá má nulovú hmotnosť a nulový magnetický moment. Tvrdenia o nulovej hmotnosti sa opierali o fakt, že neutrína prejdú každou hmotou bez toho, aby po sebe zanechali najmenšie stopy.
Neutríno vzniká pri pozitrónovom rozpade a pri rozpade mezónov. Hypotézu o existencii častice vypracoval v roku 1931 fyzik Wolfgang Pauli. V 60. rokoch sa vedci prvýkrát rozhodli vypočítať počet neutrín, ktorými nás bombarduje Slnko. Tieto a neskoršie merania však nepriniesli očakávané výsledky. Podarilo sa totiž zachytiť iba tretinu množstva neutrín, ktorú predpovedala teória.
Zlom nakoniec priniesli merania vedcov z Kanady, USA a Británie. Vďaka zariadeniu Sudbury Neutrino Observatorium zistili, že neutrína sa na svojej ceste dlhej 145 miliónov kilometrov menia. To znamená, že majú hmotnosť, aj keď nepredstaviteľne malú.
V závislosti od toho, s ktorou časticou sú spojené, existujú principiálne tri druhy neutrín: elektrónové neutrína, muónové neutrína a tau neutrína. Slnko produkuje len elektrónové neutrína, ostatné prichádzajú zo všetkých strán vesmíru.
Elektrónové neutrína sa na ceste zo Slnka k Zemi dokážu zmeniť na muónové neutrína alebo tau neutrína. V skutočnosti teda nechýbali, len existovali v inej forme. "Som nadšený, ako sa výsledky zhodujú s našimi doterajšími výpočtami. Nadšený som aj preto, lebo konečne máme odpoveď na tento problém," povedal John Bahcall.
Objasnenie záhady neutrína bolo aj hnacou silou výstavby neutrínového detektora. Ten tvorí obrovská nádrž so stenami pokrytými päťcentimetrovou vrstvou akrylu, v ktorej je viac ako 1000 ton ťažkej vody. Okolo nádrže je umiestnená hexagonálna mriežka z vyše 10.000 fotomultiplikátorov, ktoré neutrína lokalizujú. Celý detektor sa nachádza dva kilometre pod zemou v bývalej niklovej bani v Ontariu. Predtým sa muselo odstreliť 60.000 ton horniny. Denne sa pritom podarí zaznamenať v priemere desať neutrín. Veľa kriku pre nič, povie si laik. No vedci vyriešili ďalšiu veľkú záhadu.
