Z Bruselu od nášho redaktora PAVLA ŠTRBU
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
Pokojne by sa to mohlo nazvať novou studenou vojnou, hoci v bruselskej centrále NATO tento termín na štvrtkovom rokovaní ministrov obrany nikto nechcel použiť. Bránil sa mu aj slovenský minister obrany Martin Glváč.
Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg napriek tomu priznal, že NATO chystá najväčšie posilnenie svojej bezpečnosti od pádu železnej opony.
To, že najnovšie opatrenia aliancie sú reakciou na čoraz agresívnejšiu zahraničnú politiku Ruska, diplomati ešte pred samotnými rokovaniami pôvodne pripúšťali len neoficiálne. Zmienka o Moskve sa však objavila aj v záverečných materiáloch.
Otvorenejšia diskusia
Takzvaný ministerial NATO je formát, ktorý je považovaný za minimálne taký dôležitý ako pravidelné summity za účasti hláv jednotlivých členských krajín. Stretávajú sa na ňom šéfovia rezortov obrany členských štátov, diskusia je aj preto v porovnaní so summitmi omnoho otvorenejšia a konkrétnejšia.
Štvrtková hlavná téma rokovaní bola jasná: odpoveď na agresiu Ruska na Ukrajine a s tým súvisiaca nutnosť lepšej ochrany vlastných hraníc.
„Dnes prijmeme ďalšie kroky na to, aby boli naše sily pripravenejšie a reakcieschopnejšie,“ povedal vo štvrtok Stoltenberg na úvodnej tlačovej konferencii v Bruseli ešte pred začatím rokovaní.
Hlavný odkaz štvrtkového ministerialu NATO by sa dal zhrnúť do niekoľkých hesiel: posilnenie východných hraníc, zvýšenie bojaschopnosti vlastných armád, efektívnejšia koordinácia medzi jednotlivými členskými krajinami a vytvorenie takzvaných jednotiek superrýchleho nasadenia.
Neskorá reakcia
Dôvody vo štvrtok nikomu zo stoviek zahraničných akreditovaných novinárov nebolo treba príliš vysvetľovať: Rusko je čoraz agresívnejšie a nepredvídateľnejšie a reakcie Západu na kroky Moskvy prichádzajú príliš neskoro.
Najdôležitejším bodom programu bolo zlepšenie fungovania spomínaných jednotiek rýchleho nasadenia. V súčasnosti ich tvorí asi 13-tisíc členov. Tento počet sa má v priebehu najbližších mesiacov takmer strojnásobiť.
V rámci nich budú pôsobiť aj takzvané superrýchle sily, označované ako Spearhead. Tie by mali byť schopné zasiahnuť už do dvoch dní. Diplomati v Bruseli neoficiálne priznali, že sa tým chcú vyrovnať rýchlosti, s akou je schopné nasadiť svoje špeciálne vojská Rusko.
Superrýchle jednotky fungujú už od začiatku tohto roka, aj keď zatiaľ len v provizórnom režime.
Nebojové centrá
Ochranu východných hraníc posilnia nové centrá umiestnené v postkomunistických štátoch susediacich s Ruskom: v pobaltských štátoch, Poľsku, Rumunsku a v Bulharsku. Ich úlohy nebudú bojové, presnejšie detaily však ministri vo štvrtok nezverejnili.
NATO na štvrtkové rokovania pozvalo aj Gruzínsko, ktoré sa o vstup do aliancie neúspešne pokúša už desať rokov. Rozhovory sa podľa očakávania točili okolo Ruska.
Aliancia mu vo štvrtok vyslala jednoznačný signál, že žiadne ruské sféry vplyvu neuznáva. V Gruzínsku aj preto NATO vybuduje špeciálne tréningové centrum, kde budú prebiehať pravidelné vojenské cvičenia. Bude tam pôsobiť aj Slovák.
